Tip Kataríny Sedlákovej: Krásne podivné čítanie

Obe knižky zaujmú už na prvý pohľad svojimi obálkami. Na tej švédskej o najzáhadnejšej rybe sveta je ilustrácia úhora v tyrkysových vodách a nad ním maličká loďka s dvoma ľuďmi – sám Svensson v závere knihy píše, ako sa teší fantastickej obálke od Larsa Sjööbloma a Evy Wilssonovej, pretože je krajšia, než o akej sníval. Horákovej knižka z vydavateľstva Argo je v ružových tónoch a je na nej dolu hlavou fotografia samotnej spisovateľky, čo niektorých čitateľov miatlo a mali pocit, že knihu majú obrátenú hore nohami. Dielo s podivnosťou v názve si to však môže dovoliť.

Na švédskej knižke, ktorú v preklade Zuzany Inczingerovej vydalo Lindeni, nájdeme na zadnej obálke dve zásadné otázky: Koľko toho vlastne o úhorovi môžeme vedieť? Alebo o človeku? Pretože úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda stvorila. Svensson v knihe píše aj o prírodovedeckej záhade známej ako „úhoria otázka“. Úhorovi sa totiž bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Dnes úhor vymiera, a my nevieme prečo. Zároveň Evanjelium o úhorovi rozpráva aj o samotnom Patrikovi Svenssonovi (narodil sa v roku 1972, pracuje ako kultúrny redaktor a žije v Malmö) a jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil.

Hlavnou hrdinkou Horákovej Teorie podivnosti je zasa mladá vedkyňa Ada z Ústavu medziodborových štúdií človeka, ktorá ironicky a brilantne glosuje svoje neuspokojivé rodinné, partnerské i pracovné vzťahy. Modernú intelektuálku z každodennej šedi vytrhne až záhadné zmiznutie Kaspara Hausera, syna jej kolegyne. Zaznamenáva znepokojivé opakovanie drobných podivností aj svoje sny, ktoré predáva bývalému frajerovi pre jeho startupovú firmu. Zdanlivo vzťahovú prózu čoraz viac prestupujú Adine sny, predstavy, odkazy na kvantovú teóriu či paralelný vesmír- Ada hľadá svoju teóriu podivnosti, no zisťuje, že nekonečnú spletitosť sveta len rozumom neuchopí. Horákovej próza zaujme prenikavými postrehmi, vtipom, vycibreným kultivovaným jazykom. Kritik Jiří Peňás o nej píše ako o prejave veľkého talentu a intelektu a román dokonca nazýva najinteligentnejšou českou prózou desaťročia. Rozhodne sa vymyká bežnej tvorbe a stojí za prečítanie.