Foto: Slovart
Život na tomto zapáchajúcom, ale aj rozprávkovo krásnom mieste je pestrý a dramatický. A ponúka veľa možností. Obyvatelia kopy hnoja sa stále rozhodujú, čo si vyberú a ako sa zachovajú. Vždy je možné správať sa čestne, zodpovedne, alebo si situáciu zľahčiť a ponechať vývoj náhodám.
Rozhodujú sa teda medzi dobrom a zlom, medzi cnosťou a hriechom, medzi vernosťou a zradou, medzi pracovitosťou a lenivosťou, medzi dobrotou a hnevom. Autor príbehmi vyrozpráva, kam aká vlastnosť vedie. Nie sú to však mravokárne litánie, ale zábava. Pre deti i pre dospelých, ktorí si budú možno knižku čítať spoločne. Humor je to univerzálny a medzigeneračný.
Nerozhodný rozhodca
Známy hudobník Branislav Jobus je zvyknutý aj z koncertov zaujať rôznorodé publikum. Darí sa mu to aj v literárnych textoch. Jeho najnovší hrdina Štefan Drco je veľmi nerozhodný chlapík. Žije v dedinke, kde sa aj muchy nudia a radšej hneď odlietajú. Drcovi život v zapadákove vyhovuje, aspoň sa nemusí často rozhodovať. Hoci je rozhodcom miestneho futbalového mužstva, aj s pískaním váha. Žena Marhuša ho hreší a rada by ho prevychovala. Nič nepomáha, až kým sa raz Štefan nevyberie na hodovú zábavu. Dokonca si nakúpi tombolové lístky a vyhrá! A práve tu sa začína dramatický príbeh o kope hnoja, lebo práve tá sa skrýva za druhou cenou tomboly.
Štefan Drco sa najprv veľmi potešil, že vyhráva vlečku hnoja, no keď mu ju na druhý deň vyklopili za plotom humna, a to rovno na vyšliapaný chodníček, uvedomil si, že to nie je žiadne terno. Nič sa však už nedalo robiť, za humnom sa definitívne usídlila mohutná smrdiaca ekologická bomba. Drco bol zúfalý, ale ostatné osadenstvo okolia sa potešilo. Zaktivizovali sa všetky chrobáčiky, motýle, komáre, červíky, pavúky, hlodavce, všetko sa to hrnulo za – pre nich – lahodnou vôňou. A na vrch kopy sa postavil kohút, aby si radostne zakikiríkal.
Dobrá adresa
Na tému ekologickej záchrany sveta vzniklo už dosť rozprávok aj vážnych kníh, ale Branislav Jobus píše o „otrepanej“ téme s mimoriadnym šarmom a pôsobivo. Pomocou obyčajnej kopy hnoja vytvoril zázračný, zdravý svet, v ktorom sa dejú neuveriteľné veci a stále sa skúma aj ich morálny rozmer. Sú to vlastne pôvabné bájky. Fajnovky sa možno začudujú, že niekoho môže inšpirovať kopa hnoja, ale Jobus vyvoláva k tejto prírodnej matérii veľké sympatie. Veď z hnoja sa rodí aj krása kvetov, dobrá úroda paradajok alebo zemiakov. No pre živočíchy je to ešte viac: tá najlepšia adresa na bývanie.
Však už aj muchy sa v malej dedinke začínajú dobre cítiť, vo veľkom prilietajú a krúžia okolo hnoja. V hnoji sa darí aj láske, vzťahom, je to živobytie, je tam teplučko a dosť miesta. V takých podmienkach sa darí aj podnikavosti, obyvatelia kopy majú dobré nápady a občiansky sa organizujú. Majú tiež domové schôdze, lebo problémy sa vynárajú, život sa postupne začína komplikovať. Sú snahy kopu hnoja zlikvidovať či presťahovať. Ako to dopadne? Branislav Jobus vtipným spôsobom rozvíja tento napínavý vidiecky román a dokonca čitateľom dáva možnosť voľby: knihu môžu čítať z dvoch strán – odpredu aj odzadu. Príbeh je podobný, ale vždy má iné dôsledky. Ide o to, aký motív v činnosti postáv prevládne: cnosť či hriech?
Krásne meno Marha
Drcova výhra v tombole je skrátka pekná metafora, ktorá poukazuje na to, že každú šancu treba využiť. Aj v kope hnoja sa môže skrývať zázrak. A môže byť veselo. Sľubujú to aj vtipné mená hrdinov, veď napríklad Štefanova manželka sa volá Marha Drcová, komáre Mirnix a Dirnix a podobne. Kto pozná predchádzajúce knihy Branislava Jobusa, napríklad Zberný dvor, Zvon, Ako muflón Ancijáš cestoval na západ a ďalšie, iste si už obľúbil jeho poetiku a prijal posolstvá, ktoré podporujú sympatické snaženia súčasného sveta.
