Foto: Apart
Bez súhlasu.txt je v poradí už štvrtou knihou česko-slovenskej edície.txt vydávanej v rámci spolupráce kultúrno-spoločenského mesačníku Kapitál, umeleckého kolektívu APART a združenia pre výskum a kolektívnu prax Display.cz.
V rámci večera bude editorka knižky Veronika Valkovičová debatovať s Máriou Vítekovou z Národnej linky pre ženy, na ktorých je páchané násilie a s poradkyňou a sociálnou pracovníčkou Ivanou Klimentovou. Hovoriť budú o posilnení pomoci pre ľudí, ktorí zažili alebo zažívajú násilie. Obe sa dlhodobo venujú problematike intímneho partnerského i nepartnerského sexuálneho násilia. Počas debaty sa podelia o skúsenosti zo svojej praxe a o to, ako vnímajú slovenskú „kultúru mlčania“.
Monografia Bez súhlasu.txt je súborom siedmych textov desiatich autoriek, ktoré v prostredí Slovenska a Česka pojednávajú o kultúre znásilnenia. Hovoria o postojoch, predstavách a predsudkoch, ktoré máme o sexuálnom násilí a ktoré prispievajú k tomu, že sa sexuálne násilie a obťažovanie v našich komunitách beztrestne deje aj dnes.
Kultúra znásilnenia má vplyv na to, ako sa ľudia, ktorí zažili násilie, vyrovnávajú so svojou situáciou, či vyhľadávajú pomoc a dotazujú sa po spravodlivosti. Napriek tomu, že je sexuálne násilie spoločensky odsudzované, pretrváva kultúra znásilnenia, sexistické predsudky o obeti znásilnenia. Čsto je totiž vina pripisovaná obeti.
Autorky knižky Bez súhlasu.txt píšu o skúsenostiach z rôznych oblastí poskytovania starostlivosti a advokácie. Rozprávajú o tom, ako sa mýty o sexuálnom násilí udržiavajú v náboženskom učení, či ako ticho o sexuálnom násilí vedie k neviditeľnosti tých, ktorí násilie zažili. Píšu o rôznych komunitách, o trans ľuďoch na Slovensku, či o ženách migrujúcich do Európy, ktoré unikajú pred násilím, ktoré sa zriedka zastaví po prekročení hraníc.
Hovoria o tom, ako médiá využívajú trópy nahých mŕtvych ženských tiel s cieľom predávať vysávače, no aj o tom, aké to je vypovedať o svojej skúsenosti s násilím na polícii a hovoriť o nej v slovenskom online priestore. V neposlednom rade chce táto kniha poukázať na to, že „nezúčastnený divák či diváčka“ neexistuje, pretože aj mlčanie je spôsob reakcie. Hovoriť o násilí bez toho, aby sme hovorili o štruktúrach a inštitúciách, ktoré ho legitimizujú a bagatelizujú nie je možné.
