Prostredníctvom desiatich rozhovorov s nimi sa dozvedáme o ich životoch, ich viac či menej banálnych názoroch na lásku, vzťahy, rodinu. Jednotlivé postavy v rozhovore s hlavnou hrdinkou prichádzajú k zisteniam o sebe a o vlastných, často rozpadnutých alebo chátrajúcich vzťahoch. Je to napríklad chlapík z lietadla, trikrát rozvedený a skrachovaný Grék, ktorý vo svojich vzťahoch opakuje rovnaké vzorce. Márnivá manželka diplomata, dávny kamarát, grécky spisovateľ, študenti z kurzu tvorivého písania, ktorý vedie, aj dramatička, ktorá ju má na kurze tvorivého písania vystriedať. To by mohol byť opis jednej z tisícok kníh. Obrys ale bežná kniha nie je.
Foto: Inaque
Skrytá hrdinka
Novela vyšla ako prvá z trilógie vo Veľkej Británii v roku 2014, k slovenskému čitateľovi sa dostáva tento rok v preklade Kamily Laudovej (vydavateľstvo Inaque). Ďalšie časti trilógie Transit (2017) a Kudos (2018), zatiaľ neboli preložené do slovenčiny. Vo všetkých troch vystupuje hlavná hrdinka Faye, žena v strednom veku, s dvoma deťmi, nedávno rozvedená Angličanka a spisovateľka vedúca kurzy tvorivého písania. Postava pripomínajúca Rachel Cuskovú, no nejde o autobiografiu.
Čo je na tejto 162-stranovej knihe zaujímavé, je jej forma. Autorka nevyužíva bežné postupy rozprávania, opisy osoby či okolia, rôzne zápletky. Hlavnú hrdinku Faye nepoznáme, nikto nám ju nepredstavil. Aj jej meno sa dozvedáme až neskôr, akoby vôbec nebolo dôležité. Autorka ju necháva skrytú, neopisuje jej povahové črty, nesprevádza nás jej svetom. Akoby ani neexistovala. Funguje len ako sprievodkyňa.
A nielen to. Napríklad pri chronickom hľadačovi lásky, trikrát rozvedenom Grékovi, je svojím skrytým bytím akoby v pozícii psychoterapeuta a pomáha odkrývať to, čo bolo dovtedy skryté. Tento sused z lietadla spomína na svoje bývalé manželky a spočiatku ich vidí veľmi jednoznačne, jedna je zlá, iná dobrá. Postupne ale začína chápať, že nie sú také, aké sa mu tie roky zdali byť. Keď svoj pohľad oslobodíme od filtrov, od svojho ega, odkryjeme jednotlivé vrstvy, vtedy uvidíme, čo nám bolo skryté. A vďaka týmto rozhovorom sa postupne začína rysovať aspoň obrys toho, kto je hlavná hrdinka.
Ako páv, čo ukazuje pierka
V Obryse Rachel Cusková využíva netradičnú formu, v ktorej je hlas rozprávača stiahnutý na minimum. Ako uviedla v rozhovore pre New York Times, ktoré vyhlásili Obrys za jednu z piatich top noviel za rok 2015, opúšťa spôsob rozprávania z viktoriánskych čias, lebo je zastaraný a bezpredmetný. Používala ho, ale zrazu pre ňu stratil zmysel.
Hlavná hrdinka je v úzadí, lebo jej život sa rozpadol na márne kusy, ona stratila svoju identitu a novú si ešte nevybudovala. "Nemá identitu, tak aká môže byť jej účasť? Pretože konverzácia je ako páv, ktorý ukazuje svoje pierka. Ukazujeme si navzájom svoje identity a hľadáme podobnosti, hľadáme dohodu,“ uviedla Rachel Cusková pre New York Times.
Ako hovorí jedna z postáv v novele, samých seba si uvedomujeme v interakcii s ostatnými, keď sa vynára forma, ktorá nám dáva nejaký obrys, hoci obsah nám môže byť aj neznámy. Rachel Cusková napísala desať noviel a štyri autobiografické diela. V prvých rokoch sa venovala sociálnej satire a otázkam ženskosti, neskôr obrátila pozornosť na témy, ktoré sa jej osobne dotýkali, materstvo, manželstvo a následne rozvod, ktoré rozobrala z vlastného uhla pohľadu a vyvolali vlnu nie iba pozitívnych reakcií.
Potom sa stíšila a vytvorila trilógiu, v ktorej hlavná hrdinka nehovorí názory, ani neinterpretuje názory iných. Napriek (alebo vďaka) chýbajúcej tradičnej rozprávačskej forme si kniha Obrys získala obľubu u kritikov aj čitateľov po celom svete a rozhodne si zaslúži pozornosť. A prečo vôbec pokračovala v príbehu-nepríbehu? Uvedomila si, že v novele Obrys potrebovala vyjadriť pasivitu a stratu identity, ale hlavná hrdinka musela aj napriek tejto strate ďalej existovať, vychovávať svoje deti. "Mala som pocit, že to musím dokončiť. A to bola príčina vzniku ďalších dvoch kníh.“ Snáď sa ich skoro dočkáme.
Rachel Cusková
Narodila sa v roku 1967 britským rodičom v kanadskom Saskatoone a väčšiu časť raného detstva prežila v Los Angeles. V roku 1974 sa presťahovala do Londýna a vyštudovala literatúru na New College v Oxforde. Písaniu sa venuje od svojich 26 rokov, napísala 10 noviel a 4 autobiografické diela. Vyučuje tvorivé písanie na londýnskej Kingston's University. Novela Obrys (Inaque, 2020) bola na shortliste viacerých cien ako Folio, Goldsmiths a Baileys Prize a New York Times ju v roku 2015 označil za jednu z piatich top noviel.
===== ======
