Redakcia Pravdy mala „dobrý nos“ a meno laureátky tipovala správne. „Samozrejme, že by ma víťazstvo potešilo, každý chce vyhrať. Ale keď už udelia ceny, aspoň si po tej sérii besied a čítaní trocha oddýchnem,“ povedala Alena Sabuchová deň pred oficiálnym vyhlásením, netušiac, že pre ňu sa kolotoč záujmu ešte len rozkrúti.
Kniha Šeptuchy sa odohráva v poľsko-bieloruskom pohraničí v čarovnom kraji zvanom Podlasie. Alena Sabuchová, povolaním scenáristka, dva roky zbierala materiál pre svoju knihu o ľudových liečiteľkách – šeptuchách, ale najmä o ľuďoch, ktorí tam žijú. Šeptuchy vytvárajú len kulisu, aj keď veľmi magickú, príbehu o priateľstve a dospievaní.
„Šeptuchy sú ženy, ktoré sa venujú remeslu šepkania, skrz ktoré liečia. Liečia a modlia sa. Hovorí sa o nich, že dokážu prinavrátiť zdravie a vyriešiť problémy. Pre mňa boli v prvom rade skúsenosťou s vierou. Pre ľudí sú niekedy posledná nádej. Pre miestnych zas obrovská autorita. Veľmi koexistujú s cirkvou, tzn. že aj duchovenstvo ich ticho toleruje a akceptuje,“ povedala víťazka Ceny Anasoft litera v krátkom dokumente Jany Bučky a Michala Fuliera.
Foto: Eva Benková
Pre porotcov bola finálna voľba obzvlášť náročná, rozhodovali medzi textami, ktoré mali niektoré kvality zhodné. "Čepiec Kataríny Kucbelovej a Šeptuchy Aleny Sabuchovej zdieľajú napríklad nepatetický vzťah k folklóru, jeho vecnú konfrontáciu s moderným svetom, nesentimentálne priblíženie ženského (dievčenského) vnútra. Nedošlo by k žiadnemu omylu, keby najvyššie ocenenie získal Čepiec, ale Šeptuchy sa do mysle votreli intenzívnejšie, s väčšou dávkou spontánnosti a komického nadhľadu. Kiež by som častejšie mohol voliť s vedomím, že nech už rozhodnem tak či onak, nedopustím sa pochybenia,“ zhodnotil porotca Lubomír Machala.
„Ako charakterizovať knihu Aleny Sabuchovej bez emócií, keď v nej poletuje trochu mágie, trochu genia loci z bohom zabudnutého miesta aj trochu spomienok na detstvo?“ kladie rečnícku otázku ďalší člen poroty Michal Jareš. „Veď môže rozdeliť čitateľov na zaprisahaných odporcov a na zaprisahaných milovníkov textu. Autorka zvláda svoje rozprávanie bez pátosu, ktorý by sa práve s niektorými vecami mohol spájať. Avšak v kontraste so súčasnosťou, s prenikaním moderného sveta do sveta regiónu, nie nepodobného z próz Olgy Tokarczuk.“
Silvester Lavrík, ocenený čitateľmi za knihu Posledná k. & k. barónka, v krátkom dokumente povedal: „Príbeh Margity Czóbelovej je pre mňa stelesnením príbehov celého Spiša. Vedel som, že to je dobrý príbeh, cez ktorý by som rád vzdal hold svojmu rodnému kraju bez toho, aby som bol patetický alebo snažil sa byť encyklopedický.“
Šeptuchy, Čepiec a Posledná k. & k. barónka boli vo finálovej päťke spolu s knihami Koža (Jana Bodnárová), Tvoja izba (Michaela Rosová). Päťčlennú porotu tvorili literárni vedci Lubomír Machala, Michal Jareš, Peter F. 'Rius Jílek a literárni publicisti Zuzana Belková a Jozef Dado Nagy.
Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje od roku 2006 za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich diela alebo preklady ich diel do slovenského jazyka vyšli knižne v predchádzajúcom kalendárnom roku. Laureátka získala cenu honorovanú sumou 10 000 eur.
Rozhovor s Alenou Sabuchovou si prečítajte v Pravda Magazíne a na www.pravda.sk o týždeň.
