Foto: Archív Kristíny Kállay
Hneď na obálke komiksu je nad titulkom Bitch Planet veta: „Si dosť ženská na to, aby si prežila?“ V obrázku ďalej čítame: „Dievčenské gangy“, „Zavreté a rozzúrené“. Na zadnej strane je citát z webstránky Vox: „Komiksový ľúbostný list pre neposlušné ženy.“ Ktosi dielo označí za „feministický exploatačný komiks, ktorý zúfalo potrebujete,“ iný jednoducho a v skratke za „nesmierne osviežujúce čítanie“. Prečo by mali čitatelia uvažovať nad vymenovanými prívlastkami?
Napríklad preto, aby vedeli, čo približne od neho očakávať. Prívlastky nám umožnia zorientovať sa v politicko-kultúrnom kontexte príbehu.
Autorka komiksu Kelly Sue DeConnick vám v rozhovore povedala, že sa v príbehu snažila využívať humor, aby bol príbeh stráviteľnejší. Myslela pri tom na ženské čitateľstvo. Takéto uvažovanie ma ako ženu uráža. Nie je to v rozpore s kritikou patriarchátu, o ktorú usiluje v komikse?
Ani mne sa tento komiks nečítal ľahko. Prvýkrát som ho čítala niekoľko dní, aj keď sa dá prelistovať za jedno popoludnie. Potrebovala som ho stráviť. Humor a zveličenie som vnímala najmä v pasážach s plagátmi a inzerciou. Humor má pomôcť vysporiadať sa s tým, čo sa postavám deje. Tie by utrpenie, ktorým sú nútené prechádzať, bez irónie tiež nezvládli. Zaujímavé, že vás to až urazilo, ja som to tak nevnímala. Inzercie sú napríklad vysloveným výsmechom sexizmu v reklame.
Akým spôsobom sa nerovnosť a diskriminácia v spoločnosti prejavujú? V našej realite je to totiž sofistikovanejšie ako v Bitch Planet.
Vo svete komiksu sú ženy často trestané. Odhliadnuc od toho, že tam existuje pracovný tábor pre neposlušné ženy, úsilie zo strany "otcov” kontrolovať reprodukčné a spoločenské správanie žien pripomína snahy v našom parlamente, kde sa tiež niektorí ľudia systematicky usilujú o okliešťovanie práv žien. Autorka komiksu Kelly Sue DeConnick priznala, že si uvedomila, že hlavná záporná postava jej komiksu Otec Josephson je vlastne miernejšia ako Donald Trump. Bitch Planet je možno vedecko-fantastickou dystopiou, no uveriteľne sprostredkúva pocity žien, ktoré sú vystavené násiliu a ponižovaniu.
Aj keď sú trestankyňami aj hrdinky bielej farby pleti, majú väčšie výhody ako väzenkyne iných etník. Máme niečo podobné aj v slovenskej realite?
Komiks odzrkadľuje severoamerickú realitu, ale rasový útlak v komikse je prenosný na naše prostredie, i keď nepriamo.
Foto: Apart
Čím komiks najviac zasiahol vás?
Páčila sa mi solidarita a súdržnosť medzi hlavnými postavami. Organizujú vzburu a páči sa mi, že chcú zobrať spravodlivosť do vlastných rúk, keď im to už inštitúcie a právne normy neumožňujú.
Aj pre feminizmus je typický hnev, vzbura.
Je dôležité, aby bol spravodlivý hnev vypočutý. Spracovať hnev je veľmi komplikované. Hnev je politizovaný, je namierený proti emancipačným hnutiam. Svet komiksu nám umožňuje prežívať túto emóciu s hrdinkami, ktoré nemajú inú možnosť.
Sú odpor, vzbura a hnev cestou k niečomu, čo sa neskončí deštrukciou?
Deštrukciou čoho? Najviac ubíjajúce je, keď je hnev sebadeštrukčný a neproduktívny. Hnev môže v ideálnom prípade viesť k niečomu, čo má zmysel. Tak je to aj v prípade dvoch hlavných hrdiniek Kam a Penny. Protagonistky Bitch Planet sú prevažne inej farby pleti, ukazujú sa triedne rozdiely, privilegovanosť bielych žien, ktoré spolupracujú s patriarchátom. Odráža sa tu spoločenská realita v Severnej Amerike. Veľmi sa mi páči, že na konci komiksu je sprievodca diskusiou.
Je skvelé, že tieto zásadné témy sú zabalené do napínavého komiksu.
Mám dojem, že popularita politického komiksu u nás za posledné obdobie rastie, je oň záujem. Niekoho môže na prvý pohľad odradiť, že Bitch Planet je vulgárny, drsný. Má však silný sociálnokritický, intelektuálny rozmer, dovoľuje hlbšie sa zamýšľať nad príbehom a postavami.
Je pre politický komiks až nevyhnutné byť drsný, neľútostný?
U nás autorský politický komiks takmer nejestvuje, čo je škoda, naše prostredie totiž ponúka množstvo inšpirácie. Možno preklady, ktoré sa na našom knižnom trhu za posledné roky objavili, k niečomu podnietia.
Komu by ste dali Bitch Planet prečítať?
Konzervatívcom. Ten, komu sú témy útlaku cudzie, možno komiks odbije, už len kvôli žánru. Feministické dystopické sci-fi možno ľahko zavrhnúť ako zveličujúce, nerealistické. Ale možno sa mýlim.
Ako sa prekladá komiks, kde väčšinu textu tvoria krátke repliky, dialógy, často v anglickom žargóne?
Každý to môže preložiť inak. Keď som mala trinásť rokov, emigrovali sme z Kanady na Slovensko a slovenčina mi vtedy znela veľmi trápne, najmä, keď bolo niečo preložené z angličtiny. Ako dieťa som čítala Garfielda, Archie Comics a komiksovú dikciu som mala zažitú v angličtine. Aj preto som sa bála, aby preklad Bitch Planet nebol silený a nepôsobil ako zlý dabing. Prekladať Bitch Planet bol úžasný zážitok. Dialógy sú v pôvodnom znení veľmi prirodzené, hovorové. Veľa som pracovala s grafickou atmosférou a s vizualizáciou, predstavovala som si, ako by to povedala postava v cele obklopená bacharmi s obuškami. Ako by sa asi cítila.
