Špinavý realizmus: Môj rok pokoja a odpočinku

Každý by niekedy potreboval odpočinúť si, od všetkého. Hrdinka románu americkej autorky Ottessy Moshfeghovej si od života vyžiadala "Môj rok pokoja a odpočinku", ako znie názov jej úspešného diela. A hoci ide o fikciu, nastavuje zrkadlo skutočným traumám súčasného sveta, predovšetkým osamelosti. Kniha vyšla vo vydavateľstve Literárna bašta.

11.10.2020 18:30
debata
Môj rok pokoja a odpočinku - obal knihy. Foto: Archív
Môj rok pokoja a odpočinku Môj rok pokoja a odpočinku - obal knihy.

Rozprávačkou a hlavnou hrdinkou románu je mladá, pekná a vzdelaná žena, ktorá má navonok všetky predpoklady stať sa úspešnou a viesť spokojný život. Nedávno skončila univerzitu, získala prácu v galérii a býva vo vlastnom byte na Manhattane, ktorý si kúpila z dedičstva.

Žije bez dlhov, má zaujímavé povolanie, pekne sa oblieka, dopraje si dobré jedlo a chodí do spoločnosti. Napriek tomu sa cíti osamelá a v jej duši stále viac a viac narastá temné prázdno. To prázdno nedokáže zaplniť ani dlhoročný vzťah s mužom, ani vzťah s kamarátkou zo školy, ani život bez väčších existenčných problémov.

Zdá sa, že mnohé vysvetlí informácia o smrti jej rodičov a ešte viac o životnej situácii hlavnej hrdinky napovedia pomery, v akých vyrastala. Matka vyvíjala jedinú rozumovú aktivitu pri lúštení krížoviek a otec bol nudný suchársky profesor, vo vlastnej rodine odstavený na slepú koľaj.

Ďalším ťažkým kúskom je milenec Trevor, ktorý ju striedavo opúšťa a znova sa k nej vracia, podľa vlastného uváženia. Ale nikdy ju nezabudne použiť, aj keby práve šli taxíkom z pohrebu…

Vysnívaná práca v galérii je skôr fraškou, paródiou moderného umenia – diela, ktoré nedávajú zmysel a nemajú žiadnu estetiku, autori ktorí „tvoria“ vďaka majetkovým pomerom svojich rodičov, kupci, ktorí investujú do umenia ako do realít, hodnota a popularita, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Vypchaté zvieratá, mŕtve a vzbudzujúce odpor.

No a ešte je tu Reva, priateľka zo školských čias, ktorá sa celou svojou bytosťou usiluje, aby v New Yorku zapadla. Vo veľkom meste je rovnako neistá ako jej priateľka, rovnako ako ona vedie bezperspektívny vzťah, no na rozdiel od našej hrdinky sa usiluje prispôsobiť sa. Aj za cenu bulímie.

Jedným z mála obveseľujúcich prvkov je románová postava psychiatričky Dr. Tottlovej, ktorá predpisuje našej hrdinke čoraz silnejšie a silnejšie lieky na spanie, nezodpovedná a svojrázna doktorka, ktorá postupom času zmení živnosť a od analýzy snov plynule presedlá na šamanské liečenie.

Ako sa dá vôbec prežiť v takomto svete? Našej hrdinke sa zdá jediným východiskom spánok. Cielene si vyberie hibernáciu, v ktorej chce zabudnúť na to, čo poznala, a prebudiť sa ako nový človek. Navonok absurdná myšlienka, autorka sa s ňou však pohráva veľmi presvedčivo a výsledok tohto nezvyčajného experimentu očakávame s napätím.

Téma dobrovoľnej izolácie sa tiahne celou doterajšou tvorbou autorky, podľa denníka The Guardian vytvorila nenapodobiteľné pásmo nahnevaných, niekedy amorálnych, často nepríjemných a vždy nespoľahlivých hrdinov a hrdiniek, ktoré svojím rozprávaním nepríjemným spôsobom spochybňujú naše domnienky o ženskosti. Jej práca vyžaduje špinavý realizmus, dodali noviny.

Ottessa Moshfeghová je dcérou iránskeho otca a chorvátskej matky, obaja rodičia sú huslisti, žije v Kalifornii v USA. Jej prvý román Eileen sa v roku 2016 dostal do užšieho výberu ceny Man Bookerovej ceny.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kniha #recenzia #literatúra #Ottessa Moshfegh