V ťažkých časoch s dobrou knihou: Príbehy spoza dverí

Viete, kde sú Kapverdské ostrovy? Tvorí ich desať väčších a osem menších ostrovov západne od severnej Afriky. A hoci tam býva sucho a teplo, predsa odtiaľ zavanie svieži vzduch od Atlantiku. Vďaka knihe Germana Almeidu Príbehy spoza dverí, ktoré nedávno vydal Portugalský kultúrny inštitút v preklade Antona Pasienku.

26.10.2020 06:00
debata
Germano Almeida: Príbehy spoza dverí Foto: Portugalský inštitút, 2020
pribehy spoza dveri Germano Almeida: Príbehy spoza dverí

Ženáč a záletník zistí, že najväčším paroháčom široko-ďaleko je on sám. Zarytý starý mládenec a veľký sukničkár dospeje k záveru, že nepotrebuje ani tak manželku či milenku na plný úväzok, ako dobrú gazdinú a slúžku. Bezvýznamný úradník, ktorého celkom opantá sebaláska a pocit vlastnej dôležitosti, už vopred rozdeľuje peniaze z literárnej ceny, ktorú sa rozhodol vyhrať. Hrdinovia troch príbehov, ktorým nakúkame za dvere do ich súkromia, sú napospol úctyhodní muži, nech už si o tom ich manželky či milenky myslia, čo chcú. A že o svojich partneroch vedia svoje, to si teda píšte!

Výsledkom je, že politika a obchodníka naplno zamestnáva stráženie dobrej povesti jeho úctyhodnej manželky, záletník sa zbaví otravnej milenky, ktorá sa k nemu chce nasťahovať, vďaka prítomnosti svojej gazdinej, pretože, ako je dobre známe, dve ženy v jednej kuchyni sa jednoducho neznesú. A úradníček, ktorý chce byť spisovateľom, sa presvedčí o rovnosti mužov a žien až pred rozvodovým súdom. Napokon, vždy priznával, že obe pohlavia sú si pred zákonom rovné. Ale iba pred zákonom…

Dvaja právnici sa chystajú vyriešiť absurdný spor o česť medzi klientmi, ktorý môže vyústiť buď do spoločného vyhlásenia znepriatelených strán, alebo do súboja na pištole. A dona Rosalinda si vždy, keď vstúpi do baru Mulín rúš a keď jej tretí manžel Teo pomáha na barovú stoličku, aby spláchla smútok po zádušnej omši za druhého manžela Maceda, spomenie na šťúpleho milého Portugalčíka, ktorý ako jediný z jej milencov dostal po papuli od jej nebohého manžela. João Nuno (ale pokojne ho môžeme volať po slovensky Jožo Ňuňo) nikdy nebol veľký bojovník. Sám si nespomínal na viac než dva zápasy, ten prvý, keď si hľadal dobrú gazdinú, a ten druhý, keď jeho jediným cieľom bolo získať krásnu, ale vytrvalo odolávajúcu Aldu. Dovtedy bezstarostne striedal frajerky, až jedného rána, keď mu gazdiná neprišla do práce, dospel k záveru, že jediná žena, ktorú muž skutočne potrebuje, je pomocnica v domácnosti. A na dobre viditeľné miesto vedľa vchodových dverí umiestnil nápis: Nerozprávaj mi o tom, ako by nám bolo spolu dobre, iné sa už o to pokúšali, a zbytočne.

„So všetkou skromnosťou môžem povedať, že sám seba poznám lepšie než ktokoľvek iný, a nemusím sa ani veľmi namáhať, aby som u seba našiel všetko, čo môže očariť takú inteligentnú a citlivú ženu ako ty,“ píše svojej obdivovateľke úradníček sužovaný ťažkým životom umelca. U svojej manželky nenachádza pochopenie ani keď jej blahosklonne vysvetľuje, že nie je vhodné púšťať si Beethovena k umývaniu riadu, že keď varí, k dobrej fazuli nahusto sa hodí Jean Sibelius a dobre odležaná pálenka pasuje ku Dvořákovi, zato fazuľa na brazílsky spôsob zapíjaná caipirinhou si vyžaduje sambu. Neúctivá manželka sa u múdreho manžela informuje, aká hudba je vhodná pri utierané prachu a ktorá pri umývaní dlážky, aká pri čistení dekoračných predmetov. A vzápätí prinesie manželovi ako darček Mozarta s odkazom: Aby si bol odteraz a navždy najslušnejší zo všetkých intelektuálov. P. S. Prachovka je v skrini v kuchyni, prvá zásuvka vpravo.

Ako sa zdá, aj v pre nás exotickej krajine, akou je bývalá portugalská kolónia, ktorá získala nezávislosť len v roku 1975, žijú ľudia s rovnakými starosťami a radosťami ako u nás, len azda berú život o čosi ľahšie. Možno je to tým teplým počasím, ktovie. Autor sám tvrdí, že jeho postavy sú karikatúrami a že skutočný život na Kapverdských ostrovoch beží trocha inak, ale kto by mu už uveril, keď aj jeho irónia je taká láskavá?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knižné tipy #Portugalský inštitút