Foto: Archív Evy Birčákovej
Bol autorom celého radu kľúčových esejí, ktoré okrem iného systematicky publikoval aj v sobotňajšej prílohe denníka Pravda Víkend.
Na stránkach Víkendu priblížil v objavných textoch tvorbu Juliana Barnsa, Pavla Jána Vilikovských, humor Tomáša Janovica, dielo Alexandra Solženicyna, ale aj veľké výstavy výtvarníka Rudolfa Sikoru či ruských fotografov. Esejisticky „vrátil do hry" a naliehavo nastolil ekologický odkaz Rímskeho klubu.
Peter Birčák sa narodil 2. marca 1955, v roku 1978 absolvoval Gorkého Literárny inštitút v Moskve, odbor literárna kritika.
Ako čerstvý absolvent sa do povedomia literárno-prekladateľskej obce dostal kritickým príspevkom prekladu románu Tichý Don prekladateľky Zory Jesenskej. Pracoval vo vydavateľskej oblasti, v rokoch 1978 – 1988 na Slovenskom ústredí knižnej kultúry ako vedúci oddelenia krásnej literatúry.
Bol jedným zo zakladajúcich redaktorov Literárneho týždenníka, v ktorom pracoval v rokoch 1988 – 1992. Od roku 1992 pôsobil v diplomatických službách: bol členom misie OBSE v Gruzínsku (1996 – 1998), 1. tajomníkom Stálej misie SR pri OBSE vo Viedni (1999 – 2003), naposledy na pozícii riaditeľa Slovenského inštitútu v Moskve (2007 – 2010).
Zo slovenského výtvarného umenia tam zorganizoval výstavy jeho vrcholných predstaviteľov rôznych smerov (Jankovič, Sikora, Csudai, Jančovič, Ormandík, Piačka, cyklus výstav slovenskej fotografie), z filmového umenia napríklad tvorbu Dušana Hanáka, z hudobného sériu koncertov Bratislavského chlapčenského zboru či hudobného zoskupenia Bratislava Hot Serenaders, organizoval workshopy pre prekladateľov. Podieľal sa na preklade a vydaní takých autorov ako Vladimir Majakovskij či Andrej Platonov.
„Peter Birčák bol úžasnou anomáliou. Keď stretnete takýchto ľudí, začnete veriť v ľudskosť. Koľko urobil Peter ako kariérny diplomat pre vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom v oblasti kultúry, nemožno hodnotiť ani desiatkami výstav slovenských umelcov a fotografov v Rusku, ani organizovanými koncertmi a stretnutiami s kultúrnymi osobnosťami … Pre Petra bola kultúra životom. A keď sa hovorí, že kultúra je tenká škrupina, ktorá ľahko podľahne tlaku okolností a ukáže sa pod ňou barbarský človek, Peter bol živým stelesnením protiargumentov takejto pozície. Birčák bol človek, pre ktorého bola kultúra životom, nie jeho náhradou za život, ale spôsobom bytia. Miloval život tak, ako ho môže milovať človek, ktorý chápe obmedzenia našej existencie a nekonečnosť sveta," napísala z Moskvy medzinárodne uznávaná teoretička fotografie Irina Čmyreva.
Peter Birčák a jeho neodmysliteľný fotoaparát, ktorým zachytával ľudí z perspektívy pozorného muža na invalidnom vozíku, boli súčasťou najzaujímavejších výtvarných či literárnych udalostí. Zaznamenával a spoluvytváral ich atmosféru. Svojimi esejami povýšil ich vyznenie a uchoval v kultúrnej pamäti.
Smutná správa o jeho úmrtí zasiahla priateľov, ktorí tvoria širokú komunitu tvorivých ľudí nielen na Slovensku, ale v rôznych kútoch sveta – od Viedne, Moskvy, cez Tbilisi po Londýn. Charizma Petra Birčáka, jeho silný a osvietený duch neprestanú chýbať…
Rozlúčka s Petrom Birčákom bude vo štvrtok 5. novembra 2020 o 13:15 h v Krematóriu v Bratislave.
