Čo všetko sa dá pre slovenskú literatúru urobiť cez „litcentrum“?
S Literárnym centrom spolupracujem už vyše desať rokov: prekladám ukážky z diel súčasných slovenských autorov, spoločne oslovujeme anglojazyčné vydavateľstvá a ponúkame im diela slovenských autorov a koordinujeme aktivity zamerané na propagáciu slovenskej literatúry vo Veľkej Británii. A najnovšie pre LIC robím podcastové rozhovory o slovenskej literatúre.
Túžili ste po takejto práci?
Vlastne som po niečom takom vôbec netúžila. Keď som sa na jar tohto roku od Petra Michalíka z LIC dozvedela, že rozbiehajú sériu podcastov o slovenskej literatúre v angličtine, sprvoti som váhala. Pandémia ma totiž pracovne veľmi spomalila. Potom som si však uvedomila, že takáto výzva je presne to, čo v karanténe potrebujem. Dodalo mi to novú energiu a pomohlo pracovať produktívnejšie.
Vaše podcasty sú určené zahraničným záujemcom o slovenskú literatúru. Je ich dostatok?
Podcasty sú určené anglicky hovoriacim záujemcom o slovenskú literatúru, bez ohľadu na to, kde žijú. Sú dostupné na väčšine podcastových platforiem (Apple Podcasts, Spotify, Google či Podbean) a dajú sa tiež počúvať cez webové stránky Literárneho informačného centra. Ukladáme ich aj na portáli SlovakLiterature.com, ktorý vediem spolu s prekladateľkou Magdalénou Mullek a šírime ich cez sociálne siete. Presný počet záujemcov posúdiť neviem, ale zdá sa, že zarezonovali.
Akú máte koncepciu?
Koncepciu sformulovalo Literárne informačné centrum: „Snaha sprostredkovať dotyk zahraničného publika (skôr profesionálneho ako laického) so slovenskou literatúrou, aspoň čiastočne obnoviť kontakt, ktorý sme stratili zrušením prakticky všetkých kľúčových knižných veľtrhov. Zároveň nás zaujíma, čomu sa v týchto neľahkých, no nepochybne aj zaujímavých dňoch, venujú naši priatelia a spolupracovníci v zahraničí – vydavatelia, prekladatelia, organizátori najrôznejších knižných podujatí a ďalší, so slovenskou literatúrou tak či onak spätí, aktéri z literárneho prostredia.“
Čo sa pýtate respondentov?
Zaujíma ma, čo ich priviedlo k záujmu o slovenskú literatúru, na diela, ktoré prekladali alebo sa nimi zaoberali a ktoré by podľa nich mali byť prístupné v anglickom preklade. A keďže sa v dnešných časoch všetko odohráva v znamení pandémie, väčšinou sa ani tejto téme celkom nevyhneme.
Koho budete oslovovať?
Od apríla sa už odvysielalo štrnásť rozhovorov s vydavateľmi (ako Donald Rayfield, ktorý vydal napríklad Rivers of Babylon Petra Pišťanka) či literárnymi vedcami, ktorí sa venujú slovenskej literatúre (ako Rajendra Chitnis, Charles Sabatos či Katarína Gephardt), literárnymi blogermi (Američan Michael Stein, ktorý propaguje slovenských autorov v on-line časopise BODYLiterature a na svojom blogu Literalab či Sarah Hinlicky-Wilson, americká luteránska pastorka žijúca v Japonsku, ktorá si zaumienila, že prečíta všetky slovenské romány v anglickom preklade a napíše na ne recenziu, napísala ich už 31!). Zhovárala som sa aj s odborníkmi na teóriu a prax literárneho prekladu (ako Nataša Ďurovičová z USA a či Ľudmila Pánisová z katedry translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre). Keďže som prekladateľka, väčšina mojich respondentov – Magdalena Mullek, Janet Livingstone, Jonathan Gresty – prekladá slovenskú prózu do angličtiny. O poézii som sa rozprávala s Jamesom Sutherlandom Smithom a poetkou Máriou Ferenčuhovou a v najbližšej epizóde budem hovoriť s Johnom Minahaneom.
Čo chystáte najbližšie?
Na november pripravujem rozhovor so slovenskou prekladateľkou zo španielčiny Luciou Duero, ktorá nedávno edične pripravila blok slovenskej poézie pre americký časopis Tupelo Quarterly a v decembri budeme s literárnou vedkyňou a riaditeľkou Ústavu slovenskej literatúry SAV Ivanou Taranenkovou bilancovať rok 2020. Podcasty majú pokračovať do jari budúceho roku.
Musia vaši respondenti vedieť po anglicky?
Áno, podcasty sú určené anglicky hovoriacim poslucháčom a sú v angličtine.
Čo je nové vo vašich osobných plánoch? Ako rezonuje kniha o otcovi?
Zrušilo sa niekoľko literárnych akcií na Slovensku, ale aj inde v Európe, na ktorých som sa mala zúčastniť. Moja dcéra musela zrušiť slovenské turné so svojím predstavením Rendezvous v Bratislave, ktoré je venované životu a dielu môjho otca Ladislava Jána Kalinu. Na to som sa zvlášť tešila, rovnako ako na prezentáciu obnoveného vydania jeho zbierky Tisíc a jeden vtip. No dobrá správa je, že kniha sa výborne predáva, už po necelých dvoch mesiacoch sa musela robiť dotlač.
