Humor, romantika, jemná erotika, triler, filozofia aj krimi v jednom

Kniha, audiokniha a hudobné CD. Judita Hansman o projekte, v ktorom nájdete 17 autorov poviedok, 18 hercov, výtvarníčku aj hudobníkov.

, 27.11.2020 09:00
debata
Judita Hansman Foto: Patrik Ratajský pre RTVS
DSC Herečka Judita Hansmann. Judita Hansman

Slovensko Noir je projekt Prešporského divadla a ponúka knihu, audioknihu aj hudobné CD. Poviedky rôznych autorov nahrali herci, každý jednu, a hudba na dokreslenie atmosféry jednotlivých poviedok pochádza tiež od rôznych autorov a interpretov.

Slovensko Noir je veľké sústo, priznáva spoluautorka projektu, divadelníčka Judita Hansman. Ale "hryzkali“ ho pomaly, aby tvorcov, poslucháčov a čitateľov zasýtilo.

Ako ste prišli na myšlienku Slovensko Noir? Je Slovensko temné, pochmúrne? A – možno odbočím a možno ani nie – čo podľa vás robí Slovensko temným?

Noir znamená aj trefa do čierneho, alebo do stredu terča.

Noir znamená aj trefa do čierneho, alebo do stredu terča. Čo je, myslím, presné vystihnutie myšlienky tohto projektu. To, či je nejaké prostredie temné, určujú ľudia, ktorí v ňom žijú. A v každom prostredí, nielen na Slovensku, žijú aj temné duše, alebo povedzme stratené duše, ktoré možno nikde nevidia svetlo. Ale ono tu je.

Tá ďalšia časť ľudí, ktorí tu žijú a nejakým spôsobom svietia, ukazujú možné cesty, snažia sa ostatných inšpirovať. Nuž a teraz je opäť na nás, na obyvateľoch tejto krajiny, či chceme svetlo vidieť a šíriť ďalej, alebo je pre nás pohodlnejšie sedieť v prítmí kuchyne a frflať na život, ohovárať, hľadať chyby vo všetkom, čo sme sami nedokázali urobiť. Škola a kultúra v tomto spĺňajú nezameniteľnú úlohu, ale to je na dlhší rozhovor.

Oslovili ste 17 autorov a rovnako aj hercov, aby ich poviedky načítali, ako ste ich vyberali? Projekt sme v hlave mali veľmi dlho, potom sme skúsili jedného autora, ďalšieho, potom sa nám niektorí, ktorým sa myšlienka páčila, prihlásili sami. Autorov sme si vybrali, samozrejme, podľa osobného vkusu a hlavne nám išlo o to, aby boli zastúpené všetky generácie a aby to boli pôvodní autori.

Keď sme mali poviedky, priradili sme k nim hlasy, ktoré sa k príbehu hodili a čuduj sa svete, žiadny umelec našu ponuku neodmietol, práve naopak. Keď hercovi poviete, že nemusí len sucho čítať text, ale pokojne si ho môže zahrať, určite tomu neodolá. V tomto bolo výhodou, že sama som herečka a viem, po čom mi duša piští, nuž to isté stačilo ponúknuť aj tým ostatným.

Muselo to stáť veľa prípravy a energie – oplatilo sa?

Rozhodne áno. I keď musím priznať, že sme si to skutočne predstavovali ako „Hurvínek válku“ a trochu nás prekvapilo, koľko driny nás vlastne čaká. V podstate ešte netušíme, ako to bude vyzerať a znieť, hotovú knihu a hotové CD sme ešte v rukách nedržali, ale keďže samotný materiál bol výborný, hádam nám to v tlačiarňach a v lisovni nepokazia.

V akej fáze je dielo teraz?

Momentálne sa kniha tlačí a CD sa lisujú, my sme nervózni a dúfame, že to dobre dopadne. A, samozrejme, svoje dielo ponúkame a prezentujeme, pretože dielo, ktoré nikto nevidí či nepočuje, je vlastne zbytočné.

Vraj už ho ľudia podporili sumou 10 000 eur, čo na to hovoríte?

Potešili sme sa, že je o našu prácu záujem. Keď na divadle visí ceduľka „Vypredané“, je to skvelá vizitka. Keďže je to trochu iné, ako sú bežné audioknihy, zrejme to ľudí zaujalo. Alebo sú len zvedaví na to čudo. Alebo sme ich zaujali reklamnými sloganmi. Alebo sa jednoducho stále nájde dosť ľudí, ktorí umenie nezamietli pod posteľ. Táto možnosť je mne najbližšia, tak budem dúfať, že táto je správna.

Projekt Slovensko Noir spája niekoľko typov umenia – literatúru, herectvo, hudbu aj výtvarné umenie, nie je to priveľké sústo?

Je. Ale ako som už povedala, práve tá drina stála za to. Hovorí sa, že človeka spoznáte najlepšie pri práci. Nuž, musím vám povedať, že toľko profesionality, toľko radosti z dobrej práce, toľko krásy, ale i múdrosti sme v našom štúdiu už dlho nemali.

Myslím, že nás to, naopak, všetkých nabilo a presvedčilo, že stojí za to stáť si za svojím názorom. Mnoho ľudí nám totiž ako argument, prečo sa do toho nepúšťať, povedalo práve toto: je to priveľké sústo. Tak sme sa naučili hryzkať pomaly, ale trpezlivo, aby sme sa tým sústom nezadusili, ale aby nás, i ľudí, ktorým ho ponúkame, zasýtilo.

Aký je výsledok – je naozaj v temných tónoch? Nežiadalo sa autorom skôr terajšiu pochmúrnu atmosféru trocha presvetliť?

V knihe Slovensko Noir nie je ani byľka beznádeje

V projekte Slovensko Noir nie je ani len byľka beznádeje. Práve naopak. Nádejou, ale napríklad i humorom, sa to tam hemží. Máloktorý autor totiž vytvorí dielo, v ktorom neponúka žiadne riešenie. To by musel hneď po napísaní beznádejného príbehu či zložení beznádejnej skladby, po namaľovaní beznádejného obrazu spáchať samovraždu. Tma je začiatok. Začiatok nového dňa, nových zážitkov, nových príbehov.

Aký podiel má v projekte hudba, ako vznikala?

Hudba je v projekte plnohodnotný člen. Nepoužívame ju len na predely, ale tak ako v divadle alebo ako vo filme, aj na dokreslenie atmosféry jednotlivých poviedok. Mnoho skladieb pochádza z pôvodných predstavení Prešporského divadla Konkurz, Tretia farba Evy, Music club Paradyse, Okteto pána Gézu, a mnohých iných, len sme im dali nové aranžmány. Tie sú z dielne Ivana Blahúta či Andreja Kalinku.

Foto: Ezopo
Slovensko Noir 2

Špeciálne miesto má hudba kapely Sanity, s ktorou sme spolupracovali na predstavení Dvere. Niektoré skladby sme zadali autorom, s ktorými sme už spolupracovali v predstaveniach – Ivan Lendel, Jana Fujáková a v poslednom čase nás okúzlili Andrejka Bučko a Mária Kmeťková, tie nám tiež urobili hudbu do jednej poviedky.

Obsah zatiaľ nepoznáme – na aké témy sa môžu čitatelia či poslucháči tešiť?

Na aké len chcete. Je tam humor, nájdete romantiku, jemnú erotiku, nájdete triler, filozofiu, krimi témy, dokonca Ďuro Červenák hodil svojho hrdinu do úplne iného storočia, je tam sci-fi etc, etc. To pokiaľ ide o formálnu stránku príbehu. Ale téma je predsa spoločná. Slovensko Noir.

Slovensko Noir spája téma dnešných "temných“ čias, a ponúkate ho pred Vianocami, keď ľudia očakávajú skôr nádej. Nie je to trocha paradox? Je to dobrý "obchodný ťah“?

Pri tvorbe akéhokoľvek umeleckého diela nejde v prvom rade o „obchodný ťah“. Nevyrábame vysávače, ani nepletieme ponožky. V prvom rade teda ide o myšlienku, ktorú chceme, v tomto prípade k poslucháčovi alebo čitateľovi poslať. A áno, v ďalšej fáze už premýšľate aj o „obale“, ktorý by vaše myšlienky dokázal „predať“. Okrem toho, ja sama za seba považujem tmu za počiatok, nie za koniec. Viete si predstaviť, že by vás, ako konzumenta akéhokoľvek umeleckého diela, zaujímalo všetko pekné, všetko na mieste?

Každé dielo, každý dobrý príbeh je postavený na konflikte. Ak nemáte konflikt, nemáte čo riešiť, nemáte spôsob, ako ponúknuť dobrý koniec, alebo ak chcete, nádej. Projekt „Slovensko Noir“ je projekt Prešporského divadla. A divadlo má priam v popise práce nastavovať zrkadlo, ukazovať prstom na naše neduhy, aby sme sa mohli obrodiť alebo sa vysmiať svojim vlastným čertíkom. Takže áno, je to paradox, pretože paradox je zaujímavý a rozhodne nie je nudný. A o to nám išlo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #literatúra #Judita Hansman #audiokniha #Slovensko Noir
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy