Foto: Premedia
Áno, Kjersti A. Skomsvoldová dokonale sýti predstavivosť čitateľa. Dokáže ho zaviesť do svojej hlavy, priblíži mu (zvnútra) psychiku hlavnej hrdinky, ktorá je riadne zložitá. Podobný typ ženy sme už spoznali v jej predchádzajúcej knihe Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia. Tá sa dostala dokonca aj na javisko divadla Astorka, kde hlavnú postavu hrala Zita Furková. Vtedy išlo o osamelú starú ženu, ktorá stále vidí svet farbisto a jej život je jedno veľké dobrodružstvo. Podobne je to aj v novej knihe Tridsaťtri (číslo znamená vek hrdinky), kde je však hlavná postava mladšia a má ešte rôzne túžby. Chcela by napríklad napísať knihu o láske, chcela by dôverný vzťah, chcela by dieťa, šťastie, zdravie. Všetko má na dosah – miluje až dvoch mužov, chodí do práce, navštevuje lekárov (čaká na transplantáciu pľúc), je stále medzi ľuďmi, učí a ako o úspešnú matematičku sa o ňu zaujímajú aj novinári. A predsa je osamelá, asi ako hrdinka z predchádzajúcej knihy. Osamelosť je v nej. Nevie si zladiť svoj svet s tým okolo nej. Nevie sa uvoľniť (alebo to robí až príliš), chce byť obyčajná ako každý, ale ona je zvláštna. Čo s tým?
V jej živote sa všetko práve kumuluje, nervozita rastie. Pracovné problémy, zdravotné problémy, všetko na ňu tlačí. Vo vonkajšom svete ani vo vlastných vzťahoch sa nevie vyznať, pohybuje sa ako slon v porceláne. Je plná pocitov, vnemov, plánov, slov. Robí čudné veci. Autorka tento zvláštny príbeh chrlí ako nepretržitý a naliehavý prúd reči. Čitateľa unáša, vlastne ho až príjemne atakuje. Treba sa sústrediť! Ani jedno slovo nie je zbytočné! Nedá sa nič preskočiť, lebo by to slovo mohlo chýbať. Nie kvôli obsahu, ale bola by to škoda. V texte nie je žiadna vata. Autorka vodopádom slov vytvára svojrázny svet, ktorý je nielen bizarný, mnohoraký, ale aj vzácne morálne čistý. A je v ňom napätie. Hlavná postava stále bojuje o dôstojnosť, čitateľ to s ňou prežíva, cíti s ňou. Je v tom zvláštna očista. Ona však veľmi chce byť najmä normálna: Keď ide spať do vane, postará sa, aby bola čistá a suchá. To ju uspokojí, má pocit, že všetko je, ako má byť – aspoň čiastočne. Skrátka je to čudáčka, ktorá si však ide za svojím, a napokon napíše jednu z najoriginálnejších kníh o materstve, tvorbe a láske. Môžete si ju práve prečítať. Volá sa Tridsaťtri.
