Kunderove texty sú už vo zvláštnej kategórii, čaká sa na ne, striehne sa na ne. Majú nadšencov aj oponentov, ale vždy ide o literárnu udalosť: Je čo skúmať, posudzovať.
Ako napísal vo svojom hlase za Kunderov román Boris Filan: „Vynikajúci preklad Eleny Flaškovej. Aj unavený Kundera je lepší ako iní v plnej forme.“ Kundera nemôže zaspať na vavrínoch, hoci ich má naozaj dosť. Ešte stále sa varí v literárnom kotle, je stále aktívny, hodnotený, kádrovaný. Pre autora, ktorý má 91 rokov, sú to lichotivé a revitalizujúce okolnosti.
Foto: AFP / AFP / Profimedia
Skrátka, Kundera zatiaľ nezovšednel, hoci téma zákonitého vyblednutia všetkého, čo sa na svete ocitlo, ho máta. Jeho nová próza nám ale naznačuje, že bezvýznamnosť môže byť aj sladká, naozaj až sviatočná. Prináša dôstojný pokoj. Ľudia sa v živote pachtia za úspechom, za slávou, nie každému to vyjde, ale bezvýznamnosť je pre všetkých. Znamená rovnosť.
Či už sú to heroické skutky, alebo strašné zločiny, všetko sa raz ocitne mimo pozornosti a už to nikoho nebude vzrušovať. Minulosť prevalcujú nové udalosti. Takúto rozkošnú tému si tentoraz zvolil Milan Kundera a spracoval ju úsmevne. Áno, aj významní spisovatelia, vedci, umelci, generáli, mocní politici i krásne ženy, všetci raz budú mimo.
Darmo im postavia mramorové sochy – viď náš príbeh – ak im niekto odrazí nos, nikoho to už až tak trápiť nebude. Kundera píše túto útlu knihu akoby aj o sebe. Raz aj on bude za zónou záujmu a bude to ako v tichom parížskom parku.
Recenzenti hľadajú význam
Zatiaľ však ešte Kunderovo dielo žije a zaberá. O Sviatku bezvýznamnosti sa popísalo množstvo článkov a recenzií. Ich autori majú čo rozoberať, hoci ide iba o niečo vyše sto strán textu, prevzdušneného ešte titulkami a medzititulkami. Nie je to však jednoduchý román. Kritici si niekedy s ním ani nevedia poradiť.
Niektorí priznávajú, že ho museli čítať viac ráz, aby sa vyznali v deji a v postavách, iní domýšľajú autorove zámery, dešifrujú symboly. Skrátka, špekuluje sa „co tím chtěl básník říci“. Kundera naozaj nezviazal čitateľa vzrušujúcim príbehom, ktorý by hltal. Skôr chce, aby sa Sviatok bezvýznamnosti čítal pomaly, po kúskoch, ako epištoly.
Postáv je naozaj veľa, treba sa v nich orientovať podľa mozaikovitých situácií a výrokov, ktoré naznačujú ich osudy a charaktery. Akoby Kundera baterkou na chvíľu zasvietil a zasa zhasol. Tie postavy nežijú v žiare reflektorov, sú dosť bezvýznamné, ale naznačia, že na seba sme citliví vždy. Naše vlastné problémy nie sú pre nás nikdy bezvýznamné, takže – ten sviatok bezvýznamnosti neprichádza ľahko.
Ľudkovia z Paríža
Takí sú aj štyria muži, ktorí tvoria os príbehu. Zoznamujeme sa s nimi v uliciach Paríža, v dave. Sú všední, nevieme, či sú fúzatí, tmaví či blond, cítime z nich rezignáciu, ale vnútorný život majú ešte stále bohatý. Sú v penzii alebo nemajú prácu. Radi filozofujú, bavia sa rôznymi historkami, mystifikáciami, klebetami.
Tak sa do deja napríklad dostáva aj parížska odkvitajúca krásavica La Francková, ktorá všetkých očarúva. Tiež o nej vieme málo, no dozvieme sa zaujímavú podrobnosť, že ráno jej zomrel milovaný muž a ona hneď išla do spoločnosti a na jeho počesť sa dobre bavila.
Jedna kapitolka (je ich sedem), sa odohrá na večierku, na ktorom sa zúčastní aj La Francková. Práve táto časť dáva priestor pre úvahy o živote a smrti, o cudnosti, slušnosti. Je slušnosť forma zbabelosti? Je slušný človek práve ten s pocitom viny, a teda opatrný?
Nad týmito zaujímavými otázkami uvažuje muž, ktorý prišiel na svet nechcený a má z toho celoživotný „mindrák“. Ospravedlňuje však matku, ktorá ho opustila, lebo bola ponížená násilím. Aj takéto citlivé otázky rozoberá Kundera v útlom románe a robí to na svojej úrovni. Na frekventovanú tému materstva ide priamo cez ženský pupok, čo púta aj pozornosť recenzentov. Kundera je známy znalec žien (veď to ukázal už v Směšných láskach) a verný svojej povesti si všíma, že ženy dnes nosia nohavice pod pásom, tričká pod prsami a vystavujú na obdiv svoje brucho.
Kedysi sa pýšili prsami, stehnami, zadkom, čo má každá žena iné, a teraz ukazujú niečo také univerzálne, ako je pupok. Aj to je závan globalizácie? Zásadná otázka, ale Kundera svojou prózou čitateľa aj trocha naťahuje.
Uvažuje v texte aj o mystifikácii. V jeho románe dokonca vtipkuje aj Stalin. Čo je však za tým? Čo vyparatil tento zákerný človek Immanuelovi Kantovi? Ako teda vidno, v rozprávaní neúčinkujú len parížski ľudkovia, ale aj postavy svetovej histórie. Ľudské životy sa v kapitolkách nečakane prepletajú, bezvýznamnosť zrazu nadobúda význam.
Výzva pre Elenu Flaškovú
Sme zvyknutí na Kunderu v češtine, ale v slovenčine sa mi čítalo lahodne, a to aj vďaka prekladateľke Elene Flaškovej, ktorá nám v rozhovore po vyjdení knihy povedala:
„Prekladať Milana Kunderu mi ponúkol vydavateľ Artfora Vlado Michal. Dlho som mu sľubovala nejaký zaujímavý titul z francúzskej súčasnej literatúry. No nevedela som, že si roky brúsi zuby na Milana Kunderu. Jeho ponuka ma zaskočila. Samozrejme si to nesmierne vážim, ale do poslednej chvíle som neverila, že sa to naozaj podarí. Až keď prišlo odobrenie od Milana Kunderu. Bola to pre mňa obrovská výzva, ale ja mám rada výzvy. A odvtedy sa vraciam k jeho knihám – našťastie ich mám vo francúzštine aj v češtine (vďaka vynikajúcej „kunderovskej“ edícii vydavateľstva Atlantis). Pre mňa je užitočné najmä slovo autora, ktoré je v týchto vydaniach.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kunderove knihy som čítala v rôznych obdobiach života. Žert ešte ako stredoškoláčka, keď vyšiel v roku 1967, a v roku 1970 Směšné lásky – to boli časy, keď moja generácia chodievala nakupovať do Českej knihy a čakala v rade na knihy, tak ako iní vedľa na banány.
Ale môj najobľúbenejší titul je Jakub a jeho pán – práve preto, že je to pocta Denisovi Diderotovi a aj preto, že som videla nezabudnuteľné predstavenie s hviezdnym obsadením. V roku 1993 v Štúdiu S (dnes L+S), v preklade Milana Lasicu, v réžii Martina Porubjaka, v hlavných úlohách s Milanom Lasicom a Julom Satinským a Zuzkou Kronerovou. To boli moje stretnutia s Kunderom. A vynikajúci je aj jeho román Nesmrtelnost.“
Tieto a aj mnoho ďalších kníh nájdete na www.martinus.sk
