Gabriela Rothmayerová, novinárka, spisovateľka
Zost. Ivica Ruttkayová: Náš pán profesor Fraňo Ruttkay (pokus o skupinový portrét) (Perfekt 2020) „Aby bolo jasné, nikdy som nebola dcéra snov. Z bielych podkolienok som veľmi rýchlo vyrástla a namiesto hodín klavíra… som chodila s kamarátkou kradnúť čerešne.“ Dcéra z prostredia vysokoškolských učiteľov si je hlboko vďačná za svoje vtedajšie blicovanie aj za rebelanstvo, vďaka ktorému prenikla „za povrch pozlátky meštiactva, snobstva a politických fráz“. Môžem potvrdiť, boli sme kolegyne v Slovenskom rozhlase, kde je Ivica kultúrnou redaktorkou. Do tejto knihy oslovila 30 bývalých študentiek a študentov svojho otca, sú to „muži a ženy z celkom odlišných generácií, rôznych profesií, postojov a politických názorov“, aj svoju mamu, slovenskú intelektuálku Katarínu Ruttkayovú a sama pridala osobnú spomienku na muža, ktorý bol pre nás profesorom, ale pre ňu otcom. Kniha je oral history bez pokusov známkovať či adorovať, vďaka editorke Magdaléne Gocníkovej vzniklo neobyčajné svedectvo o dobe a o nás.
Zost. Oľga Gáfriková a Emil Polák: Leopold Podstupka. Povolaním šéfredaktor (CCW 2020) O vynikajúcich píšucich novinároch sa vie, hovoria o nich ich reportáže, eseje a ďalšie novinárske útvary, často publikované aj knižne, svedčia o nich ich pamäti a spomienky. O manažéroch, povedané dnešnou terminológiou, ktorí im vytvárali podmienky, sa vie už menej, pritom bez dobrého manažéra sa dobré periodikum nezrodí ani nepretrvá. A práve takýmto manažérom bol Leopold Podstupka, ktorý väčšiu časť svojho novinárskeho pôsobenia strávil v kresle šéfredaktora Nového slova a už za svojho života mal renomé, aké mnohí nezískajú ani po smrti.
Tina Čorná Sikorová, šéfredaktorka Knižnej revue
Peter Darovec: On, Pišťanek (LIC 2020) Skvelé čítanie o písaní.
Veronika Šikulová: Tremolo ostinato (Slovart 2020) ,Táto kniha kričí. V tejto knihe dujú víchry. A sú v nej aj všetky ostatné živly. A všetky vášne. A všetky lásky. A všade je tam muzika," napísal Dušan Dušek. Nedá sa necitovať.
Milan Kundera: Sviatok bezvýznamnosti (Artfórum, 2020) Prvý preklad Milana Kunderu (Elena Flašková) do slovenčiny je v každom prípade udalosť.
Mária Duračinská, vedúca redaktorka neziskového časopisu Ozvena
Madeline Vadkerty: Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Po knihe som siahla vďaka jej názvu, ktorý vo mne v protiklade s jeho skutočným významom vyvolal pocit zla a ozrutnosti. Za ním sa odkrýva na Slovensku unikátny bádateľský počin, ktorého výsledkom je kniha s 13 príbehmi konkrétnych ľudí. V ich zúfalých listoch o udelenie prezidentskej výnimky spod najprísnejšieho Židovského kódexu v Európe sa odráža nesmierne utrpenie a strata všetkého, nakoniec aj života. Môžete čítať o desaťtisícoch deportovaných slovenských Židov, ale tu sú čísla zosobnené do opisu strachu, biedy a marazmu prenasledovaného jednotlivca. Kniha vypĺňa časť mozaiky našej nespracovanej histórie o holokauste. A stále je to aktuálna téma!
Simona Prokopec Fochlerová, organizátorka ceny Anasoft litera
Erik Jakub Groch: Druhá naivita (Skalná ruža 2020) Hoci organizujem slovenskú literárnu cenu za pôvodnú prózu, svoj hlas na knihu roka dávam poézii. Zbierka Druhá naivita vyšla po prvý raz v roku 2005 a druhýkrát v tomto roku po autorovej, ako inak, prísnej redakcii. Ako sa zmenil – citujem „výrazný predstaviteľ slovenskej ponovembrovej lyriky" Erik Jakub Groch? Čo v jednom z kľúčových diel slovenskej literatúry po roku 1989 preškrtal, čo vymenil a čo ponechal? Poézia láka vracať sa – k už prečítaným textom, ale – ako dokazuje Grochovo vydanie – aj k napísaným. Druhá naivita tak teraz získava ďalší interpretačný rozmer, pretože je naozaj druhá. A to stojí za pozornosť.
Péter Nádas: Stav vecí (Platforma pre literatúru a výskum 2020) Známy maďarský spisovateľ Péter Nádas nie je slovenskému čitateľovi neznámy, existujú už viaceré preklady jeho tvorby a dokonca aj esejí. Svoj hlas dávam tomuto prekladu, lebo jeho výnimočnosť vnímam hlavne v tom, že vyšiel ako prvý zväzok veľmi zaujímavej a sľubnej edície Platformy pre literatúru a výskum s názvom Dunaj, ktorá má prinášať esejistické tituly zo širšej strednej Európy, na základe ktorých by mal slovenský čitateľ lepšie pochopiť či uchopiť myšlienkové svety autorov či autoriek pri interpretáciách ich umeleckých textov. A ako pri Nádasovi, spomalene, občas šokujúco, tak vidieť v detailoch za tie svoje vlastné myšlienkové limity.
Iris Kopcsayová, šéfredaktorka časopisu Rozum
Peter Darovec: On, Pišťanek (Literárne informačné centrum 2020) Kniha On, Pišťanek je nielen príspevkom do oblasti literárnej vedy, ale je pútavým a užitočným čítaním aj pre spisovateľov a spisovateľky či pre bežných čitateľov. Buď fanúšikov Petra Pišťanka, alebo pre tých, ktorí ho ešte ako autora nespoznali a po prečítaní tejto knihy ho určite budú chcieť spoznať. Pre tých, ktorí s ním aj osobne komunikovali, bude tiež spomínaním naňho, Pišťanka, vybavovaním si okamihov, ktoré ich s ním spojili. Môže nám tiež pomôcť utriediť si Pišťankove postavy a upratať si aj v sebe, najmä ak sa v jeho postavách vidíme. Je to miestami aj clivé čítanie.
ANK>2 Michail Bulgakov: Život pána de Molièra (Ikar 2020) <A>Prečo? Lebo je to Molière, o ktorom Bulgakov píše a preto, lebo je to Bulgakov, kto píše o Molièrovi. Zaujímavé spojenie. Zaujímavosťou tiež je, že – ako upozorňuje v záverečnej poznámke prekladateľ knihy Ján Štrasser – redakcia Bulgakovovi rukopis najprv v roku 1933 odmietla. Pôvodný názov knihy znel Molière. Vznikla na objednávku pre knižnú edíciu Život pozoruhodných ľudí, ktorá existovala v rokoch 1890 – 1924 a v roku 1933 ju Maxim Gorkij obnovil. Bulgakovovi vyčítali, že kniha nie je napísaná z marxistickej pozície a rukopis sa nepáčil ani Gorkému. Bulgakov odmietol dielo prepracovať do podoby historického príbehu, a tak kniha vyšla až v roku 1962, keď ju do tlače pripravila jeho manželka Jelena. A my si ju dnes môžeme prečítať v slovenčine.
Alena Sabuchová, scenáristka
Lukáš Cabala: Satori v Trenčíne (Artforum 2020) Satori v Trenčíne by mohol byť obyčajný príbeh o láske, keby mu autor nedal neobyčajnú až sorrentinovskú podobu. Vo svojej neobyčajnosti je stále blízky a úprimný, ani na chvíľu nezaváhate, že všetko, čo čítate, sa naozaj mohlo stať, a je celkom jedno, čo z toho sa udialo len v autorovej fantázii.
David Grossman: Život sa so mnou pohráva (Artforum 2020) Veľmi silný príbeh o traume a bolesti je zároveň intímnou sondou do medzigeneračných vzťahov. Ponúka neveselý pohľad na to, ako dejiny dokážu doslova zaľahnúť ľudský osud ako kliatba na niekoľko generácií dopredu.
Ivica Ruttkayová, rozhlasová publicistka a autorka
Jana Juráňová: Naničhodnica (Aspekt 2020) Jana Juráňová napísala na pozadí niekoľkých príbehov niekoľkých postáv brisknú úvahu o tom, koľko je hoden jeden život. Podobnosti s realitou rozhodne nie sú náhodné. Vidí to, čo iní iné nechcú vidieť. Po prečítaní knihy si nutne musíme položiť otázku – a za čo vlastne stojíme my?
Oleg Sencov: Marketér (Atrforum 2020) Niekedy nie je dôležité vedieť len to, aká je kniha, ale je omnoho podstatnejšie poznať okolnosti, za ktorých vznikala. Ukrajinský filmový režisér, laureát Sacharovovej ceny Oleg Sencov tieto spomienky písal v ruskom väzení. Pokojný tón rozprávania románu o osudoch mladých ľudí a banalita zápletiek postkomunizmu sa menia na osudovosť, kde všetko so všetkým súvisí. Poznanie osobnej situácie autora nasvieti texty novým spôsobom a ponúka možnosť prečítať si v nich malé a veľké dejiny "malých” a "veľkých” postáv. Dejiny, ktoré majú svojich víťazov a porazených, ako vieme. Román je tak unikátne dielo, nielen dokument a nielen reflexia, je to správa o čase a globálnej situácii. Preložil Ján Štrasser.
Vilma Cipárová, kultúrna manažérka
Kolektív autorov: Kniha o priateľstve aneb přatelství (Petrus 2020) Kniha, z ktorej sa dozviete o všetkých podobách priateľstva: z mladosti, zo štúdií, z náhodných stretnutí, nerozlučné, búrlivé, listové, nezabudnuteľné, tiché a neviditeľné, krátkodobé, náhodné, veselé, dojímavé. 77 známych osobností Slovenska a Čiech, spisovatelia, herci, výtvarníci, športovci spomínajú na svojich priateľov. Kniha je doplnená množstvom fotografií, kresieb, reprodukcii a karikatúr. Kniha vznikala takmer tri roky, sú v nej spomienky aj tých, ktorí nás už opustili – Pavol Vilikovský, Jiří Stránsky, Dušan Mitana, Jozef Jankovič, Marián Geišberg.
Hermann Hesse: Gertrúda (Petrus 2020) Opisy šťastných chvíľ, radosti, vyznaní, pocitov súzvuku a blaženosti, sú napísane krásnym bohatým jazykom, rozkošateným do nádherných viet, ktoré znejú ako lahodná, povznášajúca hudba. Krásu vytvára hendikepovaný skladateľ, ktorý všetky svoje pocity a emócie vkladá do piesní a skladieb. Podivuhodné priateľstvo dvoch úplné protichodných pováh a charakterov spája nielen láska k hudbe, ale aj ku krásnej Gertrúde. Čítať knihu je pôžitok. Hesse príbeh napísal v troch verziách a po prvý raz publikoval v roku 1910. Preklad Magda Takáčová, Marián Hatala.
Verona Šikulová, spisovateľka
Péter Nádas: Stav vecí (Platforma pre literatúru a výskum 2020) Keby táto kniha bola záhrada, jej ťažiskom by bola hruška… Nádasova esej o hruške mi zatienila ostatné eseje, unavená jej literárnou krásou aj veľkosťou som si prisadla k tým, ktorí už pod ňou nesedia a nespievajú…
Lívia Černická, redaktorka oddelenia domácich udalostí, Pravda
Katarína Hanzelová: Princezné (D. Orys 2020)
Nič ľudské nebolo cudzie ani aristokratkám… Nie všetky postavy, o ktorých sa učíme na hodinách dejepisu, boli dokonalé. Čo-to o osudoch žien, v rukách ktorých sa sústreďovala aj moc, hovorí kniha príbehov. Ukazujú, ako ľahko sa možno dostať z polohy uctievaného do polohy zatracovaného. Odporúčam každému, kto sa potrebuje odreagovať a zistiť, že zlé veci sa nevyhýbajú nikomu.
Tieto a aj mnoho ďalších kníh nájdete na www.martinus.sk
