Kedy sa dostanete ku knihe o sebe?
To netuším! Po nedávnej simulovanej vesmírnej misii na Mars som teraz na simulovanej misii na Mesiaci. So Zemou mám len veľmi obmedzený kontakt. A kvôli pandémii som uviazla v USA. Nemôžem vycestovať, pretože by som sa potom nemohla kvôli vízam vrátiť na Havaj. Veľmi dúfam, že sa mi podarí dostať späť na Slovensko začiatkom budúceho roka, ak sa situácia v USA zmení k lepšiemu.
Ako sa vám z vesmíru javia naše pozemské problémy?
Keď je človek na vesmírnej misii, aj keď len simulovanej, tak mu ide hlavne o prežitie. Počas misie žijeme s limitovaným množstvom vody, jedla, elektriny a iných materiálov. Občas sa nám môžu pokaziť rôzne systémy na základni, ktoré nás majú udržiavať pri živote. Vtedy musíme dať všetko bokom a sústrediť sa na to, aby sme sa navzájom zachránili. V tých chvíľach je nám Zem veľmi vzdialená. O pozemských problémoch sa dozvedáme len cez riadiace stredisko. K tomu máme plný program práce a vedeckého výskumu od rána do noci, takže ani nemáme čas sa viac venovať správam zo Zeme. Dúfame len, že sú všetci na Zemi v poriadku, ale nemôžeme teraz mať s nimi väčší kontakt.
Čo je vo vašej situácii príjemné a neopakovateľné?

Najzaujímavejší je efekt, ktorý pociťuje väčšina astronautov pri lete do vesmíru: vidia celú planétu bez hraníc a iných obmedzení, ktoré si ľudstvo nastavilo. My to tiež pociťujeme a uvedomujeme si, čo je podstatné v živote. Tak isto si uvedomujeme, aká je naša Zem vzácna a že by sme sa mali o ňu lepšie starať.
Čomu sú venované vaše misie? Znamenajú podmienky na misii zároveň totálnu ochranu pred koronavírusom?
Misie sa zaoberajú najmä spoluprácou s NASA Goddard Space Flight Center, ktorú som začala s rôznymi NASA výskumnými skupinami pred rokom. Náš výskum sa zaoberá primárne extrémnymi organizmami, extremofilmi. Žijú v lávových jaskyniach na sopke Mauna Loa, kde je výskumná stanica HI-SEAS, ktorej som riaditeľkou. Každá misia je odlišná, keďže si každý člen posádky so sebou na misiu nosí vlastné výskumné projekty. Členovia posádky sú pomerne dobre chránení pred COVID-19 na misiách, keďže nemáme žiaden kontakt s ľuďmi mimo šesťčlennej posádky, a to niekoľko týždňov za sebou. Pred misiou musia všetci absolvovať lekárske vyšetrenia a testy na COVID-19.
Kniha má pekný názov Žena z Marsu. Ako sa takáto žena cíti na Zemi?

Zem je mojím domovom a našu planétu si nesmierne cením. Je plná nádhernej prírody a úžasnej kultúry. Spôsobili sme jej ale aj veľa škôd a nimi teraz trpí. Tak, ako mám veľkú vášeň pre vesmír, mám ju aj pre jediné vesmírne teleso, na ktorom zatiaľ môžeme žiť.
Má planéta Zem budúcnosť?
Azda sa nám raz podarí žiť na Mesiaci, Marse či aj ďalej mimo slnečnej sústavy. Mesiac je aspoň 10 rokov vzdialený a Mars možno aj 20, ak nie viac. Dovtedy však nesmieme zanedbať krajinu a prírodu, v ktorej žijeme. Zem má určite budúcnosť, ale na to, aby to bola spoločná budúcnosť ľudí a planéty, ju musíme viac rešpektovať.
Čo vás najviac teší na knihe o vašom živote?
Teší ma, že sa môžem podeliť o moje životné skúsenosti s ďalšími ľuďmi. Príbehy sme vyberali do knihy s publicistkou Luciou Lackovičovou tak, aby čitateľ mohol nahliadnuť do môjho života pracovného aj do jeho „zákulisia“ a chcela som sa podeliť aj o moje kultúrne zážitky. Rada by som ukázala najmä mladým ľuďom na Slovensku, čo všetko môžu dokázať a zažiť, ak budú aspoň trochu prekonávať hranice svojej komfortnej zóny.
Máte ako žena z Marsu špeciálne posolstvo pre ženy?
Priala by som si, aby si ženy na Slovensku viac dôverovali pri výbere štúdia a povolania, aby si stanovili hranice, ako sa k nim ľudia majú správať. Veci sa už menia k lepšiemu, ale treba dospieť k férovým podmienkam pre každého.
Je kniha viac o práci, alebo skôr o súkromí?
Je o mojej životnej ceste, o práci, ale zároveň v knihe spomíname aj súkromné záležitosti, ako niektoré moje komplexy a osobné ťažkosti, priateľstvá, ale aj vzťahy, ktoré mi do určitej miery skomplikovali život. Z pracovného hľadiska hovorím o všetkom, vrátane práce pre NASA, o desiatkach misií, ktorým som velila, o osobnostiach a zážitkoch.
