Záznam diskusie bude vysielaný v pondelok 21. 12. 2020 o 18.00 hod.na webovej stránke Literárneho klubu a na sociálnych sieťach.
Foto: Literárny klub
V rámci diskusie bude predstavená aj knižná novinka – monografia Dagmar Inštitorisovej Iný dramatik Rudolf Sloboda. Rukopis tohto diela vznikol s finančnou podporou V//art, o.z. Bratislava a Literárneho fondu. Prílohu monografie tvoria aj súpisy dramatickej tvorby Rudolfa Slobodu, fotografie z divadelných inscenácií a ukážky rukopisov.
Projekt podporila mestská časť Bratislava-Devínska Nová Ves.
Prezentácia monografie je plánovaná v Divadle ASTORKA Korzo '90 Bratislava v januári, dátum sa upresní v závislosti od vývinu pandemickej situácie.
O monografii: Monografia sa v štyroch hlavných kapitolách zaoberá dramatickou tvorbou Rudolfa Slobodu (1938 – 1995) na Slovensku a v Českej republike, a to pre divadlo, film, televíziu a rozhlas, vrátane diel, ktoré vznikli i po jeho úmrtí ako rôzne typy adaptácií prozaických diel. V prvej kapitole s názvom Rudolf Sloboda o divadle či dramatike sú sumarizované všeobecnejšie názory Rudolfa na divadelné umenie či dramatickú a scenáristickú prácu aj v súvislosti s filmom, pretože ovplyvnili jeho písanie pre divadlo či vznikli na základe jeho praktických skúseností.
Druhá kapitola s názvom Tvorba pre slovenské neprofesionálne a profesionálne divadlá sa zaoberá Slobodovou dramatickou tvorbe pre slovenské amatérske a profesionálne pre divadlá, pričom sa venuje aj jeho zamlčanej tvorbe – či už nevydanej alebo neinscenovanej. Hlavný akcent je daný na dve emblémové a legendárne inscenácie bratislavského Divadla ASTORKA Korzo '90, a to Armagedon na Grbe (1993) a Macocha (1996), ktoré režijne pripravil Juraj Nvota a inscenáciu dramatizácie Ondreja Šulaja Gazdova krv (2011), inscenovanú v tom istom divadle taktiež Jurajom Nvotom.
Foto: Matúš Oľha
Tretia kapitola s názvom Tvorba pre české profesionálne divadlá sa zaoberá dvomi veľmi výraznými inscenáciami, a to Armagedonom na Grbe (2010) v Městském divadle Zlín v réžii Slováka Doda Gombára a dramatizáciou Slobodových próz Uršula a Rubato pod názvom Uršula (2016) v Divadle Husa na provázku v Brne v réžii Jana Antonina Pitínského, ktorý je aj prekladateľom niektorých Slobodových diel.
Štvrtá kapitola sa venuje ostatnej dramatickej tvorbe – či už filmovej a televíznej Milosrdný čas (1975) v réžii Ota Krivánka, Prerušený čas (1979) v réžii Jozefa Režuchu, Karline manželstvá (1980) v réžii Vladimíra Kavčiaka, Prerušená hra (1979) v réžii Jozefa Režuchu, Dušička (1995) v réžii Juraja Nvotu a Jesenná (zato) silná láska (2003) v réžii Zity Furkovej, alebo tvorbe rozhlasovej, t. j. dramatizáciám či adaptáciám divadelných alebo prozaických diel, ako hra pre deti Letí, letí (1987), Uršula (1989), Rozum (2019), Armagedon na Grbe (2006) a Macocha (2012). Súčasťou kapitoly je aj pohľad do Slobodovej hereckej tvorby a na filmové diela, ktoré vznikli na základe jeho filmových námetov, poviedok či scenárov alebo na základe námetov z prozaickej tvorby, ako Oresteia (1971), Druhý človek (1989), Uršula (1989), Nátisk (1989), ale neboli z rôznych dôvodov realizované.
Monografia zároveň vytvára autobiografické spojivá medzi prozaickou a dramatickou tvorbou R. Slobodu a jej súčasťou sú aj ukážky z interpretovaných prozaických a dramatických textov. Základný metodologický prístup je esteticko-teatrologicko-interpretačný, pričom interpretácie sa pri každom diele v čiastkovom či celostnejšom rozmere zaoberajú predtextovou, textovou i metatextovou situáciou. Vzhľadom na to, že Rudolf Sloboda je dramatikom, ktorý dramatické diela netvoril primárne, ale často sekundárne, t. j. na základe literárnych predlôh, v rámci ich interpretácií sa kladie dôraz aj na tieto spojivá. Sú tiež osobitým rysom jeho poetiky, jeho inakosťou ako dramatika.
Prílohu monografie tvoria súpisy dramatickej tvorby Rudolfa Slobodu, menný register, summary, fotografie z divadelných inscenácií a ukážky z rukopisov a dokumentov filmovej tvorby.
