Dve slovenské novinky: Čierny lev a Flanérova košeľa

Michal Hvorecký sa po rokoch vrátil ku poviedkam a Jana Beňová sa túla po bratislavských uliciach. Čo objavili, stojí za prečítanie.

22.12.2020 12:07
debata
Michal Hvorecký: Čierny lev Foto: Marenčin PT
cierny lev Michal Hvorecký: Čierny lev

Michal Hvorecký: Čierny lev

Čierny lev je poviedková kniha, s ktorou sa v krátkych aj dlhších príbehoch vyberiete do strednej Európy po klimatickej kríze, medzi geneticky upravené zvieratá aj do Dunaja, v ktorom opäť žijú vyzy.

Autor úspešných románov a zbierok poviedok vo svojej novej knihe reaguje na súčasné spoločenské výzvy, vyberá si témy ako ako globálna migrácia, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus, pozerá sa do budúcnosti, ale občas tiež hľadá alternatívnu minulosť. Jeho textom pritom nechýba napätie, ale ani irónia ani humor. Spisovateľ sa s novou silou a skúsenosťami vrátil k svojim poviedkárskym koreňom.

Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry. Pracuje v Goetheho inštitúte. Jeho knihy vyšli v piatich jazykoch. Napísal zbierky poviedok – Silný pocit čistoty (2009), Lovci & zberači (2001, 2006), Pastiersky list (2008) a Naum (2013), romány Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007) a Dunaj v Amerike (2010), autobiografickú prózu Spamäti (2013). Vydavateľstvo Větrné mlýny vydalo v roku 2014 divadelnú hru Slovenský inštitút, jedna komédia. Podľa jeho novely Wilsonov (2001, 2006 a 2015) bol nakrútený rovnomenný film. Získal Medzinárodnú novinársku cenu (2009) a Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie – Mladý tvorca (2010).

Jana Beňová: Flanérova košeľa Foto: BRAK
flanerova-kosela-93105 Jana Beňová: Flanérova košeľa

Jana Beňová: Flanérova košeľa

Nová kniha Jany Beňovej vznikla po jej potulkách ulicami Bratislavy, kde dva roky pozorovala, čo sa tam odohráva, čím sa navzájom odlišujú, čím sú charakteristické. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. A predsa sú príťažlivé. Kniha je výsledkom jej zážitkov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí tam bývajú či pracujú, a sprevádzajú ju maľby a fotografie bratislavských ulíc od viacerých autorov. A k vysvetleniu názvu: Flanér je človek, ktorý sa túla ulicami a pozoruje mesto. Pohybuje sa mestom tak, ako tulák lesom, zdanlivo bezcieľne, ale pritom má kopu práce – skúma a spoznáva.

„Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.“ – Jana Beňová

Jana Beňová (1974) sa narodila v Bratislave. Jej román Plán odprevádzania (Café Hyena) získal v roku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru a zatiaľ bol preložený do štrnástich jazykov. Je autorkou troch zbierok poézie a štyroch románov. Od roku 1992 študovala na VŠMU odbor divadelná dramaturgia. V rokoch 2002 až 2009 pracovala v denníku SME ako reportérka, neskôr tri roky ako editorka v Divadelnom ústave. V súčasnosti je na voľnej nohe.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knižné tipy