Foto: Slovart
Reálnemu rómskemu sériovému vrahovi a nekrofilovi Ondrejovi Rigovi, ktorý v rokoch 1990 až 1992 zavraždil deväť ľudí (osem žien a syna jednej z nich) a v Leopoldove si doposiaľ odpykáva doživotný trest odňatia slobody, venoval bývalý vyšetrovateľ a dnes úspešný autor krimi bestsellerov Dominik Dán v poradí svoju tretiu knihu Beštia. Mimochodom, Rigo, šatniar v Carltone, robil predtým aj kuriča – v tlačiarňach Pravdy.
Mesto, príbeh a všetky osoby v dánovkách bývajú síce vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami by mala byť čisto náhodná, ale mnohým sa často zdajú povedomé… Do tohto zbesilého obdobia, keď mnohé ženy bývajúce v pavlačových bytoch alebo na prízemiach nemohli od strachu spávať, je zasadený aj ďalší príbeh v poradí už 31. dánovky, ktorá vyšla v období pred Vianocami vo vydavateľstve Slovart. Predaj kníh Dominika Dána prekročil miliónovú hranicu a autor obyčajne produkuje dve ročne. Je známe, že jeho krimiromány sa odohrávajú v rôznych časových obdobiach a nikdy neviete, do ktorého práve „skočí“ jeho nasledujúca kniha.
V známej vraždárskej partii kancelárie 141 ešte nepôsobí Krauzov budúci „parťák“ Chosé, vyšetrovaciu dvojicu mladý Richard Krauz tvorí s bývalým agentom tajnej služby (rozumej eštebákom) Ivanom Canisom. „Písal sa rok 1991, tie tri služobné mobilné telefóny, čo v tom čase boli v Našom Meste (rozumej v Bratislave), vážili desať kilogramov a žrali dva litre nafty za hodinu,“ píše autor o období bez sociálnych sietí a mobilov. Dej knihy sa začína odohrávať v januári, tri dni po napadnutí Janky, reálnej postavy Jany B., ktorá ako jediná prežila Rigov útok a pomohla ho v skutočnom živote aj usvedčiť. Samozrejme, Dán má vo svojich knihách často rozkošatené zaujímavé odbočky, z ktorých neskôr vyplynie, že s hlavným príbehom nemajú nič spoločné. Inokedy zas v závere dve zdanlivo nesúvisiace dejové línie nečakane prepojí.
Tu sa kniha začína januárovým nálezom mŕtveho novorodenca v kontajneri. Čoskoro mu nájdu aj rodičov – nebohých. Čo si treba na tomto začiatočnom príbehu všimnúť, je vykurovacia sezóna. A teplota mŕtvoly muža. Radiátory tu ešte zohrajú svoju úlohu, súvisia s Krauzovým podozrením na vraha beštiálne dokatovanej ženy, ktorú čoskoro policajti nájdu s ponožkou za chrbtom – jej dejová línia sa vynorí až na strane 138. Navyše ide o manželku priateľa detektívov.
Ale viac neprezraďme, lebo inak by sa tí, čo knihu ešte nečítali, mohli dozvedieť, kto je páchateľ. Či záhradník, alebo možno hľadaný „ponožkový vrah“ postávajúci pod oknami budúcich obetí a zanechávajúci stopy topánok a ohorky cigariet… Alebo možno niekto úplne iný. Postihnutý mladík, čo lačne hľadí do okien s rozhrnutými závesmi? Pomôže detektívom staručký astronóm, ktorý ďalekohľadom zo svojej terasy počas jasných nocí pozoruje oblohu a občas ním skĺzne aj nižšie? Tak ide o ďalšiu Rigovu vraždu alebo len niekto vystúpil z jeho tieňa?
