Foto: Miriam Sherwood
Júlia Sherwood, dcéra Ladislava Jána Kalinu a Agneše Kalinovej, žije v Londýne a je známou propagátorkou slovenskej literatúry v zahraničí. Pre pandémiu sa vlani k novým prekladom do slovenčiny nedostala, no rada by našim čitateľom odporučila dve knihy, ktoré na ňu najviac zapôsobili v anglickom preklade a ktoré, ako dúfa, vyjdú aj v slovenčine. Prvou je román s titulom Disoriental iránsko-francúzskej prozaičky, scenáristky a filmárky Négar Djavadiovej.
„Mnohogeneračný román, ktorý sa začína na brehu azúrovomodrého Kaspického jazera a cez Teherán pred a po revolúcii končí v exile, kde rozprávačka Khimia čaká na umelé oplodnenie v parížskej klinike. Vykresľuje množstvo nezabudnuteľných, najmä ženských postáv. Knihu do angličtiny skvelo preložila Tina Kover.“
Ďalšou knihou, ktorá Sherwoodovú zaujala, je Hurricane Season (Sezóna hurikánov) od mexickej spisovateľky Fernandy Melchorovej. Vlani vyšla vo vydavateľstve Fitzcarraldo Editions. „Desivý obraz života v malom mexickom mestečku z pohľadu ľudí na okraji spoločnosti – mladých narkomanov, zneužívaných žien, ich pasákov a mýtickej čarodejnice, vyrozprávaný tak bravúrne, že sa človek nevie odtrhnúť od čítania. Prekladateľke Sophie Hughesovej sa podaril priam husársky kúsok.“
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majersky
Podobne ako Sherwoodová, aj spisovateľka a prekladateľka Eva Maliti Fraňová číta rada knihy v pôvodnej forme: „Aby som lepšie porozumela tomu, čo sa v týchto časoch okolo mňa deje, čítam diela niektorých skvelých ruských spisovateľov, veď umelecká literatúra prináša veľa ponaučenia. Knihy čítam v origináli, aby to nebolo také jednoduché. Momentálne mám na stole Besov (v slovenskom preklade sú to Diablom posadnutí) F. M. Dostojevského. Tento spisovateľ toho prežil aj za desiatich, mal veľkú duchovnú a myšlienkovú skúsenosť, bol filozof. Sám seba považoval za realistu zobrazujúceho hlbiny ľudskej duše, neprijímal nálepku psychológa v literatúre. K napísaniu románu sa inšpiroval medzi vtedajšími ruskými anarchistami a napísal ho tak, že každý z „besov“, teda z románových postáv, stelesňuje nejakú ideu. Tie sú navzájom konfrontované, aby sa ukázala zhubná podstata vtedy sa práve rodiaceho nihilizmu, proti ktorému sa staval Dostojevskij. Je to sila! Spisovateľ dielo vytvoril roku 1871 a vydanie, ktoré čítam, je z roku 1990 z Lenizdatu.“
Archeologička Margaréta Musilová pre zmenu rada číta v nemčine. Zaujala ju kniha Janet Walachovej Königin der Wüste, čiže Kráľovná púšte (Wilhelm Goldmann Verlag). „Kniha u nás zatiaľ nevyšla v preklade. Čítala som ju v nemčine začiatkom roka, keď som sa chystala do Jordánska. Je to životopisný príbeh Gertrudy Bellovej, odvážnej ženy, anglickej archeologičky, diplomatky a spoluzakladateľky Iraku a Irackého národného múzea v Bagdade. Poznala sa s Lawrencom z Arábie a bola jedinou ženou, ktorú prizvali Dohodové mocnosti po 1. svetovej vojne na konferenciu v Káhire v roku 1921, kde sa rozhodovalo o rozdelení krajín Blízkeho východu tak, ako ho poznáme dnes. Prezývali ju Chatún, zomrela vo veku iba 58 rokov. Inšpirovala ma k tomu, aby som sa hlbšie zaoberala spoznávaním arabského sveta.“
