Pozorovala som, čo sa na ulici odohráva, čo je na nej zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných
Flanér je človek, ktorý sa túla mestom, navonok iba tak, bezcieľne. Tento francúzsky výraz zaviedol vraj Charles Baudleaire a v slovenčine by sa dal preložiť asi ako „flákač“, no ten má hanlivý odtieň. Flanér má v skutočnosti veľa práce. Pozoruje. Nasáva atmosféru. Rozmýšľa. A spoznáva.
„Pozorovala som, čo sa na ulici odohráva, čo je na nej zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a s tými, ktorí tadiaľto prechádzajú,“ hovorí autorka.
Foto: Soňa Maletz
Jana Beňová je rodáčka z Bratislavy a ako priznáva, mestským „flákačom“ je už 35 rokov. Preto sa rozhodla venovať dva roky uliciam svojho rodného mesta, aby sa na ne pozrela trochu inak. Nie sú to ulice, ktoré si vyberajú turisti. Ale na druhej strane nie sú ani neznáme. Každá z nich má svoje vlastné dejiny a špeciálne osadenstvo, vyžaruje inú náladu, každá má svoje tajomstvá a osobitú krásu. Stačí sa len pozorne dívať a pýtať. Zaujíma vás, aké ulice si autorka pre svoje potulky vybrala? A koho na nich stretla?
Foto: BRAK
Tak začnime veľkolepo – Štefánikovou ulicou, ktorá je po všetkých devastačných zločinoch voči metrolope jedným z mála mestských bulvárov. Pripomína Paríž, hoci na nej nenájdete voňavé parfumérie ani vychýrené módne značky, ale tatérov a neodmysliteľné rútiace sa autá – a tiež zopár kaviarní. Lenže kto si dnes spomenie, že napríklad v Pisztoriho paláci sa vystriedali fašisti, Lenin aj Matica? A kto vie, že na tejto ulici kedysi sídlil spisovateľský klub? Z prechádzky s Janou Beňovou sa dozviete, že miesto má aj svoju filmovú históriu od roku 1933. Autorka nás však neutopí v minulosti, zoznámi nás s klientelou miestnej kaviarne, majiteľom tatérskej štúdia aj so životom mladej rodiny na tejto neutíchajúcej ulici.
Na Heydukovej navštívime parochniara, opravára dychových nástrojov aj predavača komiksov. Na Mickiewiczovej nazrieme do prvej nemocnice v meste aj do nového kultúrneho priestoru, ktorý vzniká na opačnom konci z bývalých kasární. Na Šancovej sa nám predstaví majiteľ známej palacinkárne aj známy divadelník, na Košickej nazrieme do vnútorných dvorov, k umelcom aj k vinárom. Dozvieme sa, prečo je Grösslingová ulicou hipsterov, ako sa tu v architektúre stretla monarchia s republikou, ale aj kto tam komu varil guláše, ochutnáme čaj a sadneme si do školy.
Foto: Soňa Maletz
Potom cez most prejdeme cez Dunaj s vodákmi na petržalskú stranu, do celkom iného sveta, a rovno na jej ošumelé terasy, len aby sme zistili, že aj tu to žije a šije, hoci v starom mäsiarstve či v krajčírskej dielni. A že aj ulica môže byť jedna dedina, paneláková. Najmä keď ste kedysi vybavili všetko v najbližšom okolí: potraviny, služby, lekára. Jana Beňová stretne aj speváka Princea a vie, že býva na Záhradníckej. Kvôli Dežovi Ursinimu zájde cez Patrónku, na ktorej už niekto nevie, kde stála továreň Patrónka, až do Dúbravky na Fedákovu.
Spisovateľka každej ulici priloží ruku na tepnu, odlúpne z múrov kus minulosti, no zároveň sa nadýchne dneška a kdesi na jej konci možno zazrieme jej budúcnosť. Všade stretne starých aj nových obyvateľov, dávne aj dnešné príbehy. Čo z nich pretrvá?
Jana Beňová sa narodila v roku 1974 v Bratislave. Na VŠMU vyštudovala divadelnú dramatrugiu, pracuje ako novinárka. Jej román Plán odprevádzania (Café Hyena) získal v roku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru a zatiaľ bol preložený do štrnástich jazykov. Je autorkou troch zbierok poézie a štyroch románov. Jej najnovšiu knihu Flanérova košeľa dopĺňajú fotografie od Mareka Jančúcha, Soni Maletz, Evy Benkovej a Martina Kleibla. Štefánikova, Šancová, Grösslingová, Mickiewiczova, Starý most a Jantárová cesta, Heydukova, Mlynarovičova, Košická pózovali aj mestskému krajinkárovi Marekovi Cinovi, ktorý spravil z každej ulice jednu olejovú momentku.
