Rešetkovu knižnicu sprístupnili digitálne

14.01.2021 14:00

Slovenská národná knižnica v Martine sprístupnila v Digitálnej knižnici prvú národnú slovenskú knižnicu - Bibliotheku Uhro-Slowenskú Michala Ressetku.

Podľa hovorkyne Slovenskej národnej knižnice (SNK) Kataríny Štefanides Mažáriovej mala Rešetkova knižnica v čase rozkvetu vyše 1600 kníh a hojne ju navštevovali aj štúrovci. Zdigitalizovanú knižnicu tvorí 115 dokumentov – 114 tlačených, jeden rukopis a ďalších 14 duplikátov dokumentov.

Michal Rešetka, zakladateľ náropdnej knižnice.
Michal Rešetka, zakladateľ náropdnej knižnice. Autor: Slovenská národná knižnica

Doplnila, že v knižnici sú najmä slovaciká. „Kňaz, ktorý pôsobil v Hornej Súči, bol neúnavným zberateľom kníh a osvetovým pracovníkom. Celý život túžil po tom, aby jeho knihy slúžili všetkým ľuďom. Podarilo sa mu v skromných podmienkach založiť knižnicu, ktorá mala už v čase vzniku (okolo roku 1820) atribúty národnej knižnice. Mala slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie,“ uviedla Štefanides Mažáriová.

„Systematickou digitalizáciou nášho písomného kultúrneho dedičstva a jeho následným plnotextovým sprístupňovaním, na ktorých Slovenská národná knižnica programovo pracuje, napĺňame aj toto posolstvo Michala Rešetku. Odborníkom i verejnosti v Digitálnej knižnici SNK sprístupňujeme aj najvzácnejšie historické zbierky. Ako prvú sme vybrali práve jeho osobnú historickú knižnicu, ktorá spolu s knižnicou Rešetkovho priateľa Martina Hamuljaka tvorí základ fondov dnešnej SNK,“ zdôvodnila výber generálna riaditeľka Národnej knižnice Katarína Krištofová.

Michal Rešetka (1794 – 1854) zbieral vyše 30 rokov najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru (slovaciká), literatúru však aj vydával. „Knižnica bola od počiatku verejnou, pre bohatých i chudobných a ani vierovyznanie nehralo úlohu. Snažil sa ju vybudovať ako stredisko všestrannej výchovy. Len v období medzi rokmi 1820 1841 požičal 2244 kníh čitateľom z celého Považia. Ako uvádza v treťom čísle Časopisu Slovenskej muzeálnej spoločnosti z roku 1910 Augustín Horislav Škultéty – používať kníh Rešetka často povolával k sebe celé obce, takže ani v Hornej Súči, knihovňa jeho nebola zakopaná a mávala zo všetkých stavov vyše 200 čitateľov,“ doplnila Štefanides Mažáriová.

„Informácie o pôvodnej knižnici sme čerpali z viacerých prameňov a zistili sme, že existovali dva pôvodné katalógy Rešetkovej knižnice. Prvý Catalogus librorum Michaelis olim Ressetka, ktorý sa spomína v korešpondencii biskupov Moysesa a Roškoványho. Druhý Catalogus Librorum Latinorum, Hungaricorum et Germanicorum Michaelis Resetka Parochi Felsö Sucensis 1852 obsahuje 679 záznamov a roky bol uložený na fare v Hornej Súči,“ vysvetlila Jana Cabadajová z odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK.

Najstaršia tlač v domácom jazyku...
Najstaršia tlač v domácom jazyku (slovakizovanej češtine) - Bardejovský katechizmus Martina Luthera, vytlačený v dielni Davida Guttgesela v Bardejove v roku 1581. Slovenská národná knižnica v Martine uchováva historické prvotlače stredoveku a periodiká modernej histórie. Všetky dokumenty a knižné tituly postupne digitalizujú najmodernejšou technológiou. Autor: TASR, Jakub Kotian

Knižnica sa podľa nej pôvodne delila na slovenskú a inorečovú a spolu mali viac ako 1600 zväzkov. „Čisto slovenskú knižnicu tvorilo asi 1000 kníh, čo je na tú dobu obrovské množstvo. Väčšina z nich sa však stratila už predtým, ako knižnicu previezli do Martina. Pramene hovoria, že sem došlo z Hornej Súče len 454 zväzkov,“ podotkla Cabadajová.

„Po rekonštrukcii knižnice dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde SNK, tri exempláre vlastní Országos Széchény Könyvtár v Budapešti a šesť zväzkov bolo do roku 2015 uložených na farskom úrade v Hornej Súči, ktorá bola Rešetkovým posledným pôsobiskom. SNK ich odkúpila a natrvalo ich zaradila do fondu Rešetkovej knižnice v SNK,“ dodala Cabadajová.

Knižnicu v roku 2001 zapísali v Ústrednej evidencií historických knižničných dokumentov a fondov na Ministerstve kultúry SR a vyhlásili za historický knižničný fond. „Zrekonštruované torzo pôvodnej Rešetkovej knižnice je dnes v dobrom fyzickom stave. No stále hľadáme ďalšie stratené knihy z pôvodného katalógu a snažíme sa ich získať, aby boli Rešetkove knihy opäť spolu,“ uzavrela hovorkyňa SNK.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Slovenská národná knižnica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku