Foto: Literárna bašta
S touto knihou podniknete divokú jazdu berlínskymi klubmi aj posteľami a hádam ešte divokejšiu cestu po Kaukaze. No buďte si istí, že najviac turbulencií zažijete pri ceste do vnútorného sveta jej hrdinov. Ich život sa pohybuje v geografickom trojuholníku Baku – Moskva – Berlín, z ktorého sa občas stáva viacuholník. Rovnako ako z partnerského vzťahu, v ktorom žijú.
Na pozadí osudov dvoch manželov prechádzame krajinami, ich tradíciami a siahame do rán na duši
V detstve sa nám často zdá, že život sa pred nami rozvíja ako naprogramovaná rovná priamka, no okolnosti ju vedia poriadne pokrútiť. Tak sa to stalo aj Leyle. Odmalička ju v rodnom Baku pripravovali na výnimočnú dráhu a ona si tento sen osvojila. Po ničom netúžila viac, ako tancovať, a jej vrcholnou métou bol balet v Boľšom teatre. Jej manžel má zvláštne meno – Altay – a nesie si na pleciach svoju vlastnú horu. Hoci otec mu doma vybavil pohodlné lekárske miesto, on si zvolil ťažšiu cestu, prácu v nemocnici na okraji Moskvy, kde nefunguje takmer nič.
Podľa starej tradície, ktorá sa nám dnes zdá absurdná, ich zoznámi rodina priamo s cieľom sobáša a oni sa nebránia. Dokážu odhadnúť, že si navzájom vedia pomôcť, aby vyhoveli štandardným požiadavkám okolia: kariéra, manželstvo, no a potom deti… Kým však na ne príde, hrdinovia si prejdú každý svojím vlastným očistcom.
„Ak bola pohotovosť považovaná za paliatívne oddelenie pre nádeje, tak na psychiatrii končili všetky deštruktívne elementy postsovietskej spoločnosti: alkoholici, sexuálni pracovníci a pracovníčky, pracovní migranti, zneužité manželky, uhrovití skíni, homosexuáli. Teda takzvaná spodina. Altay logicky prestúpil na psychiatriu.“
V ich nekonvenčnom zväzku hrá väčšiu rolu tolerancia ako láska.
Leyla sama seba po väčšinu života vnímala len ako telo. Telo, ktoré tancuje, drie, mrzačí sa pritom, ale napĺňa všetky očakávania. Jej kariérny sen sa splnil, stojí na doskách v Boľšom, hoci len v menších úlohách. Napriek tomu si stále neverí a „po operácii sa jej telo rozložilo, stíchlo“. Keď v Moskve narazia na hranice tolerancie, zahadzuje prestížnu pracovnú zmluvu a spolu s Altayom odchádzajú do liberálneho Berlína. V ich netradičnom zväzku totiž hrá väčšiu rolu tolerancia ako láska. Napokon, „v európskych mestách sa homosexualita a možnosť byť človekom nevylučovali – ak ste patrili k bielej rase, mali správny príjem a ochotu začleniť sa do danej spoločenskej roly“.
Foto: AMREI-MARIE
Príbeh nezvyčajnej manželskej dvojice sa premieša s príbehmi ich partnerov, chudobnej americkej židovky a vysokopostaveného azerbajdžanského „dediča“ (no v opačnom garde). Na pozadí osudov dvoch manželov prechádzame krajinami, ich tradíciami a siahame do rán na duši nielen Leyly, Altaya a ich lások, ale aj celých národov. Rovnosť šancí? Úprimnosť a spravodlivosť? Zabudnite, aspoň v prvom pláne.
V celej absurdite dnešného sveta napokon vyzerá netradičný zväzok hlavných hrdinov ako jediný čistý vzťah, o ktorý sa možno oprieť.
Azerbajdžan si po rozpade Sovietskeho zväzu našiel vlastného vodcu, soche v parku len vymenili hlavu a proporcie nesedia. Nikomu to neprekáža. Zlatá mládež sa zabáva nelegálnymi pretekmi áut, pri ktorých zomierajú chodci, a polícia ich rovnako nelegálne mláti v rámci prevýchovy. Kúpiť sa dá všetko, aj sloboda. Len ak máte inú sexuálnu orientáciu, môžete mať problém, lenže znova len do výšky otcovho konta a postavenia. Krajina Leylinho a Altayovho detstva sa mení, a pritom ostáva rovnaká, len „starci majú zlaté zuby a mladí smartfóny“.
Altayovmu priateľovi v Baku nijako neprekáža, že musí svoje lásky tajiť. Leylina židovská priateľka spí s potomkom nacistického vraha. V celej absurdite dnešného sveta napokon vyzerá netradičný zväzok hlavných hrdinov ako jediný čistý vzťah, o ktorý sa možno oprieť. Nepokojné duše, ktoré blúdia svetom a nesú si v batohu odvrhnutie, faloš, či kalkulovaný úspech. Kto zažil všetku tú beznádej, má čo robiť, aby ostal sám sebou, v pokoji a mieri so zvyškom sveta.
