Niekedy sa stane to, čo spisovatelia napíšu. Vy akoby ste načrtli budúcu Gretu Thunbergovú. Majú G. a Greta niečo spoločné?
Viacerí známi si mysleli, že ide o príbeh inšpirovaný školáčkou Gretou. Keď sa však začítali do prózy, zistili, že sa mýlili. Pochopiteľne, veď próza vznikala pred dvoma desaťročiami, to Gretka ešte ani nežila. Napriek odlišnostiam (vek, vzdelanie, spôsoby angažovanosti, prostredie, v ktorom žijú), majú však čosi podobné. Okrem príbuznej medicínskej diagnózy je to najmä silná túžba zachraňovať zdevastovaný svet.
Vaša G. sa po dvadsiatich rokoch vracia v prepracovanej podobe. Čo je iné?
Zmenil sa nielen rozsah (takmer sa zdvojnásobil), ale do značnej miery aj koncepcia. Samotná protagonistka G. je trochu iná. S nápadom na druhé vydanie prišiel vydavateľ Roman Michelko a ja som spočiatku nebola nadšená. Knižku som si však prečítala a uvedomila som si, že hovorí o stave súčasného sveta viac, ako pred dvoma desaťročiami a že cez postavu G. môžem ozvláštneným spôsobom vypovedať o (nielen svojich) terajších životných pocitoch. Najmä o zneistení a obavách z ohrozenia. Na novej verzii som pracovala od marca do septembra, takže do nej ako téma vstúpila aj prvá vlna pandémie.
Po prvý raz táto kniha vyšla v roku 2002 a zabodovala. Čím je milá vám?
Prvé vydanie malo naozaj dobrý ohlas (9 či 10 skvelých recenzií, dodám, že aj jednu dosť negatívnu), dokonca v niektorých sa písalo o jedinečnosti prózy. Uvidíme, ako ju prijmú čitatelia dnes. Ku každej svojej postave mám citový vzťah (inak by som o nej nepísala) a priznám sa, že ku G. som mala pri tvorení novej verzie ešte bližšie ako kedysi. Možno to nevyznie celkom presvedčivo, ale teraz som do nej vložila zopár „takmer autobiografických“ prvkov.
Je kniha optimistickejšia ako tá spred dvadsiatich rokov?
Vychádzala som z pôvodnej verzie, ale niektoré myšlienky som rozvíjala, menila alebo aj škrtala, iné dopĺňala, týkalo sa to i celých epizód, napokon aj vyznenia prózy. Do jej záveru som dodala čosi, čo tam prv nebolo: nádej, že azda sa človek poučí a zmení vzťah k prírode aj svoje správanie k nej, že si začne viac uvedomovať fatálne ohrozenie zatiaľ jediného domova, ktorý má. A samotná G. je aktívnejšia, ako bola predtým.
Provokujú ju nové javy? V čom je situácia horšia?
V posledných dekádach sa vo svete ešte viac posilnil koristnícky charakter kultúry, vzrástlo sebectvo nielen na úrovni jednotlivcov, ale aj na úrovni celých spoločenstiev a štátov. „Nová“ G. na to poukazuje oveľa výraznejšie, je kritickejšia ako pôvodná.
Vraciate sa rada k svojim textom? Ktorý by ste chceli ešte rozvinúť?
Návratov bolo viac, spomeniem novelu Deň za dňom (pôvodne poviedka Potrhané myšlienky), román Hodiny lietania (pôvodne rovnomenná poviedka), v knihe Stalo sa som rozpracovala motívy poviedky Hodina zapadajúceho slnka… v novele Priateľstvá padajúceho lístia som tiež nanovo a komplexnejšie spracovala motívy z viacerých poviedok. Asi je to tým, že nemám priveľkú fantáziu, a preto sa vraciam k už použitým námetom. A niekedy by som sa ešte chcela vrátiť k témam niektorých esejí.
Ako ste sa od prvého vydania tejto knihy zmenili vy? Ako pokračuje záchrana sveta podľa E.?
Predovšetkým som zostarla. Roky a nazbierané skúsenosti sa podpísali aj pod zmeny v mojom videní sveta, vo väčšej kritickosti myslenia, vo väčšej skepse. Píšem o veciach, čo ma znepokojujú a trápia, vyjadrujem sa k situácii, iné neviem.
Záverečná štúdia Tomáša Kičinu má názov G. na rozmedzí dvoch svetov. Sme naozaj na rozmedzí? Čo si o tom myslíte ako filozofka?
Autor doslovu, mladý teoretik umenia, ma milo prekvapil viacerými postrehmi. Tvrdenie o dvoch svetoch môže mať podľa mňa viac významov: svet „normality“ verzus svet abnormality, ale napríklad aj svet reality a svet fikcie, alebo svet praktických činov G. a jej značne absurdných vízií. Áno, myslím, že celý svet sa dnes nachádza na rozmedzí tradičnej kultúry a kultúry ovplyvnenej novými technológiami, kybernetizáciou a „kyborgizáciou“. Kam to povedie, ťažko predvídať.
Za knihu Scenár ste získali cenu Anasof Litera, máte aj Krištáľové krídlo. Majú úspechy doma vplyv aj na prekladanie vašich textov?
Zdá sa, že istý vplyv možno zaznamenať, hoci už predtým som mala niekoľko preložených kníh napríklad do nemčiny, srbčiny, poľštiny, hindčiny. Teraz je toho za kratší čas trochu viac: Scenár vyšiel v poľskom a arabskom jazyku, v najbližších dňoch by sa malo objaviť srbské vydanie a pripravuje sa preklad do nemčiny, Hodiny lietania vyšli nedávno v češtine, mám avízo, že aj o Záchranu sveta podľa G. by mal byť záujem. Zásluhu na tom majú SLOLIA a Fond na podporu umenia, ktoré podporujú vydávanie slovenskej literatúry v zahraničí, nerieši to však všetky (najmä finančné) problémy s tým späté.
Obálka a ilustrácia knihy je opäť od Květy Fulierovej. Vaša spolupráca teda trvá?
Neviem, dokedy bude trvať, ale som za ňu pri každej knihe vďačná.
