Do svojej prózy pretavil vlastné tragické skúsenosti z obdobia 2. svetovej vojny. Od narodenia prozaika a publicistu Ladislava Grosmana vo štvrtok 4. februára uplynie 100 rokov.
Ladislav Grosman sa narodil 4. februára 1921 v Humennom v židovskej rodine maloobchodníka s koženým tovarom. V rokoch 1931–1939 študoval na osemročnom gymnáziu vo svojom rodnom meste. Druhá svetová vojna však čoskoro poznačila jeho mladosť rasovou nenávisťou a trpkými životnými osudmi.
Musel sa zamestnať ako úradník, neskôr ako robotník v miestnej tehelni. V roku 1941 ho odviedli do armády, vzhľadom na jeho pôvod ho zaradili do vojenskej pracovnej služby bez zbrane. Po neúspešnom úteku ho v roku 1941 deportovali do tábora nútených prác pri Banskej Bystrici. Až do vypuknutia Slovenského národného povstania tam pracoval ako robotník, neskôr sa istý čas skrýval. Do konca vojny bol potom internovaný v pracovnom tábore v Zemianskych Sadoch. Vojna tragicky postihla tiež jeho rodinu, jeho rodičia aj súrodenci prišli o život pri bombardovaní.
Hneď po skončení 2. svetovej vojny Ladislav Grosman zmaturoval a v rokoch 1945 1949 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe, kam sa presťahoval. Od roku 1950 bol tlačovým redaktorom vo Vydavateľstve Pravda, v rokoch 1953–1965 pracoval ako redaktor Slovenskej knihy. Medzitým v rokoch 1953 až 1958 diaľkovo získal aj pedagogické vzdelanie, redigoval tiež bulletin Nové knihy, neskôr časopis Učební pomůcky. V Prahe sa spriatelil s českým židovským spisovateľom Arnoštom Lustigom a česko-poľským esejistom Gabrielom Laubom.
V tom čase už publikoval poviedky v časopisoch Slovenské pohľady, Plamen, Mladý svět, Impulz či Svět v obrazech. V roku 1965 vyšla jeho novela Obchod na korze zachytávajúca tragický príbeh odohrávajúci sa počas vojnového Slovenského štátu. Podľa nej nakrútila v tom istom roku dvojica režisérov Ján Kadár a Elmar Klos dnes už legendárny rovnomenný film. Postavu stolára Tóna Brtka stvárnil Jozef Kroner, jeho švagra-gardistu hral František Zvarík a do roly vdovy Rozálie Lautmannovej obsadili režiséri poľskú herečku Idu Kamińskú. Snímka získala v roku 1966 sošku Oscara, no po roku 1968 putoval film na dvadsať rokov do trezoru.
Ladislav Grosman pôsobil istý čas (1965–1967) ako scenárista Československého štátneho filmu na Barrandove. Po roku 1968 emigroval do Izraela. Do USA emigroval aj režisér Ján Kadár, zatiaľ čo jeho kolega Elmar Klos bol nútený odísť do dôchodku. Ešte v roku 1968 stihla vyjsť Grosmanovi poviedková kniha Nevesta, zakrátko ju však stiahli z predaja a náklad zlikvidovali. V roku 1969 vyšla v Izraeli v hebrejčine, o rok neskôr po anglicky v USA a v roku 1972 ju v češtine vydalo v nemeckom Kolíne exilové vydavateľstvo INDEX Spoločnosť pre československú literatúru v zahraničí. Grosman o tomto diele povedal: „Zo všetkého, čo som kedy napísal, mám najradšej Nevestu, aj keď sa o nej ani zďaleka nehovorilo a nenapísalo toľko, ako o Obchode na korze.“
Grosman prednášal od roku 1969 na univerzite Bar-Ilan v Tel Avive, vyučoval slovanskú literatúru, tvorivé písanie a scenáristiku. Publikoval v izraelských aj exilových periodikách. Napísal scenár k televíznemu filmu Dod David holejch lirot kala (1972) a svoju prózu Nevesta pretavil do scenára k americkej televíznej snímke The seventeeth Bride (1986). Vyšli mu tiež zbierky Hlavou proti zdi (1976) a už posmrtne Z pekla štěstí (1994). Grosman prekladal z češtiny predovšetkým dielo Arnošta Lustiga a z maďarčiny.
Manželkou Ladislava Grosmana bola Edita Grosmanová rodená Friedmannová, takisto rodáčka z Humenného, ktorá sa ocitla v prvom dievčenskom transporte z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Spoločne mali syna Jiřího.
Ladislav Grosman zomrel 21. januára 1981 krátko pred svojimi 60. narodeninami. Po jeho smrti žila Edita Grosmanová so synom v Kanade, kde zomrela 31. júla 2020.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia Ladislava Grosmana vyšla 29. januára 2021 poštová známka s jeho portrétom, a tiež s motívmi z filmu Obchod na korze. Autorkou výtvarného návrhu je Natália Ložeková.
