Foto: Aspekt
Stanislava Chrobáková Repar je už roky známa na Slovensku a v Slovinsku ako poetka, prozaička, literárna vedkyňa, prekladateľka a esejistka a v ostatných rokoch intenzívne ako šéfredaktorka. Je spoluzakladateľkou medzinárodného projektu Časopis v časopise a tretí rok vydavateľkou (i zakladateľkou) literárneho časopisu Fraktál. Tvorí v slovenčine a slovinčine, preložila dvadsaťpäť kníh a sama je autorkou dvadsiatich šiestich. Jej knihy boli preložené do šestnástich jazykov, získala viacero ocenení na Slovensku i v zahraničí. Od roku 2001 žije v Ľubľane, v Raume vo Fínsku i na Slovensku.
Jej najnovšia kniha má dva podtituly; jeden sa vzťahuje k ideovo-tematickej orientácii knihy (feministická literárna kritika a gynokritika) a druhý k jej žánrovej orientácii. Do knihy, ako sa sama vyjadrila, zahrnula aj recenzie z dvoch ostatných desaťročí, ktoré publikovala v rôznych časopisoch a majú súvis s problematikou tejto publikácie.
V kontexte feminizmu
Kniha pozostáva z dvoch kompozičných častí, okrem autorkinho úvodu a bibliografickej poznámky je to I Hard a II Soft. Prečo takto, čo kniha obsahuje, ako vznikala sa dozvieme z takmer tridsaťstranového úvodu s názvom Ženská verzia zmyslu. Stanislava Repar hovorí o svojich textoch z hľadiska žánrového a časového, že ide o literárnokritické úvahy, interpretácie a recenzie, ktoré vznikali po roku 2000, boli vytvorené v slovenčine aj v slovinčine a publikované v rôznych médiách. Autorka teda urobila dôkladnú redaktorskú a editorskú prácu – slovinský výber vydala pod názvom Iniciácie alebo neviditeľná literatúra roku 2018 v novozaloženom vydavateľstve Fraktál, o. z. na Slovensku. Kniha bielym atramentom je teda druhým výberom autorkiných odborných textov, „zasadený je do môjho premýšľania o literatúre v kontextoch feministickej literárnej vedy“.
Pozoruhodný je úvod tejto knihy. Predstavuje v svojom základe vysoko odbornú štúdiu o viacerých problémoch a témach, ktoré autorku zaujímajú a ktorým sa venuje už niekoľko rokov jednak v mnohých prednáškach či besedách, osobitne však v svojich teoretických knihách. Vysvetľuje pojmy feminizmus a (post)feminizmus a gynokritika. Nepreberá podstatu týchto pojmov iba z množstva inonárodnej vedy, ale dáva do výkladu pojmov svoj značný vklad, ba polemizuje s mnohými všeobecne známymi názormi. V tomto zmysle je obdivuhodná autorkina znalosť doteraz vydanej literatúry k daným témam i jej argumentované tvrdenie, že týmto problémom je slovenská veda (aj literárna) ešte veľa dlžná. „Verím, že kniha zaujme svojou štruktúrou a výraznými autorskými menami, ktorých dielo sprostredkúva(m), ako aj myšlienkovou nadstavbou nad prečítanými textami.“
Miesto pre zraniteľných
Čo nám teda Stanislava Repar touto knihou sprostredkúva? Sama svoj postup nazvala „dialogický vzťah“, hovoriac i o polemickosti – k teoretickým a esejistickým textom desiatich autoriek a autorov. Druhá časť, ktorú nazvala Soft, predstavuje diela umeleckej literatúry, ktoré S. Repar recenzovala, prijíma ich reflexívne, literárnoteoreticky, filozoficky a osobitne v nich hľadá a nachádza prieniky s témou tejto svojej knihy i s textami zahrnutými do prvej časti (Hard). Čo si všímali literárne diela, o ktorých autorka píše a ktoré nazvala tematickými dominantami; to sú „procesy ľudského starnutia, migrovania a spoločenskej inklúzie (alebo exklúzie), ale aj na to nadväzujúcej osobnej deteritorializácie, otázky uplatnenia sa v profesionálnom i spoločenskom zmysle a s tým súvisiacej (rodovo podmienenej) marginalizácie či depersonalizácie žien a ich výkonov“. Ako S. Repar uvádza, autorky vyjadrujú potrebu dať miesto zraniteľným, odvrhnutým, poznačeným, deklasovaným.
Autorka vo svojej štúdii (úvode) postupne vysvetľuje aj ďalšie pojmy, ktoré prinášajú texty tejto knihy, resp. sú explicitne uvedené na jej obálke. Takto je to pri pojme gynokritika. Tomuto S. Repar venuje relatívne veľký priestor a sformovala ho do podoby štúdie, vychádzajúc aj z inonárodných názorov. Pravdaže, potenciálneho čitateľa tejto knihy zaujme aj jej veľmi vydarená obálka (Vlado Sukeník) s príjemnou fotografiou a názov „bielym atramentom“. Ten autorka vysvetľuje v časti Atrament (a zmizík). Text napísala invenčne a uplatnila v ňom kritickú dikciu. Náčrt, ako tento problém vníma, nájdeme aj na záložke knihy. „Písanie ‚bielym atramentom‘- […] – totiž ženské výkony v literatúre nielen explicitne zviditeľňuje, ale ich aj implicitne zneviditeľňuje. Biely atrament je, obrazne povedané, atramentom a zmizíkom v jednom. Prečo?“
Polemický postoj
Z autorkinej štúdie je teda jasné, o čo v knihe ide, treba však uviesť, kým a akými dielami z teoretickej (filozofickej) literatúry a z beletrie svoje názory dokumentuje, dopĺňa. Ide o filozofky (Zdeňka Kalnická z ostravskej filozofickej fakulty, Etela Farkašová a jej knihy Fragmenty, Pláne približne zapamätaného), o rakúskeho filozofa a esejistu Jeana Améryho, o autorov a autorky teoretickej feministickej literatúry z Čiech a zo Slovenska, pozornosť venuje monografii Jany Cvikovej Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. Nájdeme tu aj vysoko pozitívne hodnotenie činnosti Ane Ostrihoňovej a jej dvadsaťtri prekladov z nemčiny, angličtiny a francúzštiny za obdobie 2011 – 2016. Stanislava Repar sa venuje z jej prekladateľskej dielne dvom knihám (ktoré sú pre uvádzané témy relevantné) a ich autorom: Kate Bolick, Gilles Lipovetsky a štúdia s názvom Prežijú iba ženské ikony.
V druhej z dvoch základných častí knihy nájdeme mená významných a známych autoriek slovenskej a inonárodnej literatúry a odborné kritiky, recenzie, reflexie, prípadne doslovy S. Repar k ich knihám (básnickým, prozaickým, esejistickým). Texty autorka publikovala v rôznych časopisoch, novinách, v printovej či elektronickej podobe. Ide o štrnásť veľmi zaujímavo skomponovaných a štylisticky sviežich textov s nápaditými nadpismi. Stanislava Repar si vybrala poetky a prozaičky dnes už pevne zapísané v literatúre, ktoré sú nositeľkami rôznych literárnych cien, aj Ceny Nobelovej. Ich úspešnosť by mala tiež dokumentovať základnú tému prvej časti knihy Bielym atramentom.
Na záver sa žiada dodať: Je to publikácia zaujímavá a treba vysloviť obdiv Stanislave Chrobákovej Repar i za prácu s množstvom zahraničnej teoretickej literatúry k základným témam, o ktoré v knihe ide, ale aj za (keď bolo treba) polemický postoj a, pravdaže, vlastný autorský vklad do tejto citlivej problematiky.
