Aké budú slovenské knižnice? Chystá sa ich reforma

Zdá sa, že slovenské knižnice čaká zmena, len ešte nevieme aká. Ministerstvo kultúry nedávno zverejnilo, že v Pláne obnovy je "dôležitou aj reforma rozdrobenosti knižničnej siete". Čo môžeme od reformy očakávať? Majú sa niektoré knižnice rušiť?

, 23.02.2021 08:09
SR Trenčín knižnica verejná koronavírus... Foto: ,
Verejnú knižnicu Michala Rešetku v Trenčíne (na snímke) od jej znovuotvorenia 27. januára 2021 navštívilo okolo tritisíc návštevníkov.

„V žiadnom prípade nejde o zámer rušiť verejné knižnice – čo je inak výlučne v kompetencii zriaďovateľa, a nie ministerstva,“ tvrdí Michal Hajtol z komunikačného oddelenia ministerstva kultúry. Cieľom reformného zámeru je podľa jeho slov zlepšenie kvality poskytovaných služieb knižníc, aby sa zvýšil počet obyvateľov, ktorí sú v knižnici zaregistrovaní. Kým na Slovensku má vraj čitateľský preukaz 8,3 % občanov, priemer EÚ je 17,8 %.

Zvýšiť počet čitateľov je určite chvályhodný cieľ, ale možno máte pred očami svetlé priestory newyorskej verejnej knižnice, britské univerzitné knižnice ako z Harryho Pottera, francúzsku národnú knižnicu z Raňajok u Tiffanyho, pražské Klementinum alebo ultramodernú Alexandrijskú knižnicu, matku všetkých knižníc, ktorá vstala z popola staroveku ako architektonický zázrak s fondom miliónov kníh.

Každých desať rokov jedna nová knižnica

„Nepotrebujeme sa porovnávať so škandinávskymi krajinami alebo s knižnicami v USA. Stačí, keď sledujeme pravidelné otváranie nových budov knižníc v susedných Čechách alebo Poľsku, všetci vnímame, že výrazne zaostávame,“ prízvukuje Helena Mlejová, predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Na Slovensku boli za ostatných tridsať rokov postavené iba tri nové budovy (akademických) knižníc, a to je potrebné zmeniť, vraví. V Pláne obnovy by preto rada videla podporu a výstavbu nových budov. Ondrej Látka, predseda Slovenskej asociácie knižníc si okrem výstavby nových knižníc vie predstaviť aj komplexnú prestavbu tých existujúcich, modernizáciu interiérov, pripojenie vysokorýchlostného internetu a podobne.

Ako môže štát pomôcť inovovať služby knižníc? „Knižničná sieť každej krajiny je špecifická, súvisí so spoločenskými vývojom, s kultúrnou politikou. Štát vie reálne pomáhať legislatívou podporujúcou inovácie dostatočnou finančnou podporou zriaďovateľov, na ktorých sú napojené rozpočty knižníc,“ objasňuje Helena Mlejová. Ondrej Látka vidí možnosť nastaviť vyhradené financie na chod knižníc priamo v rozpočte samosprávy.

Knižničnú sieť na Slovensku tvorí viacero typov knižníc – národná knižnica, verejné knižnice, vedecké knižnice, akademické knižnice, školské knižnice, špeciálne knižnice. „Predmetne patria všetky pod ministerstvo kultúry, no zároveň majú zriaďovateľov v rôznych rezortoch štátnej správy (kultúra, školstvo) a na rozličných úrovniach verejnej správy (kraje, mestá, obce), na ktorých rozpočty sú napojené,“ objasňuje Helena Mlejová, predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov a knižníc.

„Knižničná sieť na Slovensku funguje veľmi dobre,“ vyhlasuje Ondrej Látka. Každý občan má vo svojej blízkosti možnosť navštíviť knižnicu a využívať jej služby. Viac informácií o reforme nemá, no podľa neho by bolo dobre v rozumnej miere nastaviť pravidlá knižničnej siete, a tak aj zefektívniť financovanie – či už malých, alebo väčších knižníc.

Dostupnosť kontra efektivita?

Ministerstvo kultúry však vidí súčasnú knižničnú sieť na Slovensku ako „zdeformovanú“. „Návrh reformy počíta so zmenou zákona o knižniciach a so zadefinovaním nosnej knižničnej siete na základe rovnováhy dvoch protichodných princípov (princíp dostupnosti knižničných služieb a princíp efektivity výkonu knižničných služieb),“ hovorí Michal Hajtol z komunikačného oddelenia ministerstva.

Rozmenené na drobné: štát zrejme hodlá podporovať len knižnice z nosnej siete, ktoré si vyberie ako efektívne. „Investície by mali smerovať do rekonštrukcie interiéru a exteriéru knižníc, ktoré by sa na základe objektívne stanovených kritérií stali súčasťou nosnej knižničnej siete, čím by sa zvýšil tlak na ďalšiu konsolidáciu knižničnej siete zo strany starostov obcí,“ uvádza za ministerstvo Michal Hajtol. Otázkou do diskusie potom je, či platí pôvodné tvrdenie, že ministerstvo nechce verejné knižnice odsúdiť na zánik – teda aspoň ich časť. A či v prípade knižníc je ich široká dostupnosť naozaj v protiklade s efektivitou a ako sa tá meria.

V každom prípade platí radšej dvakrát meraj a raz rež. Ako potvrdil Ondrej Látka, s knihovníkmi o zámere reformy knižničnej siete zatiaľ nikto nehovoril, no veria, že dve najvýznamnejšie profesijné organizácie knižníc a knihovníkov budú do týchto rokovaní zapojené. „Máme záujem o vecnú a konštruktívnu diskusiu,“ potvrdila Mlejová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #MK SR #kultúrna politika #knižnice