Ruské ľudové rozprávky som od detstva milovala, boli strašidelné, okrem Baby Jagy či Kosteja Nesmrteľného sa to v nich hemžilo umrlcami, lúpežníkmi, prefíkanými mužikmi, bohatiermi aj upírmi. A, samozrejme, vystupovali v nich postavy ako Morský cár, Vasilisa Premúdra, Marija Morevna či Finist Jasný Sokol. Už úžasné mená hrdinov zneli lákavo, všetko tu bolo možné a čitateľa neprekvapilo, keď naňho prehovorila či už zlatá rybka, biela briezka, či lavička.
Staré české vydanie rozprávok z Odeonu z roku 1984 obsahovalo príbehy s fascinujúcimi názvami ako Usoplený kozel, Kouzelná slepice či Liška, porodní bába. Preto mi neprekážalo, že rozprávky zberateľa Alexandra Nikolajeviča Afanasieva vyšli v knihe s nudne šedivou obálkou bez jedinej ilustrácie. Všetko vynahradil fantastický obsah.
Nasťa či Marfuša?
O to lepšou správou je, že vydavateľstvo Albatros vydalo koncom minulého roku knižku Baba Jaga, ruské ľudové rozprávky s nádhernými pestrofarebnými ilustráciami maliarky Oľgy Zakis. Do knižky, ktorá je určená pre čitateľov od 5 rokov, sa zmestilo len 25 rozprávok – čo je to oproti 170 v starom českom vydaní!
Mali by to byť však tie najkrajšie – takže nechýba Zlatá rybka, Baba Jaga, Kostej Nesmrteľný ani Sedem Simeonov, Hlúpy Ivanko, Žabka Cárovná, Aľoša Popovič, Marija Morevna, Na šťukino prikázanie, Čarodejný kôň, Kačička Zlatopierka, prasiatko Zlatoštetinka a kobylka Zlatohrivka, Vojak a Čert a, samozrejme, ani Mrázik.
Vydavateľstvo Albatros avizuje nový, moderný preklad, a keď si ho porovnám so starším, českým, vydaním, naozaj vidno odlišnosti. Napríklad kde českí prekladatelia Rudolf Lužík a Karel Dvořák volia oveľa drsnejšie výrazy „stařec“, „stařena“, u Márie Havranovej ide o starčeka a starenku.
Namiesto o pastorkyni (ten výraz zrejme dnešné päťročné deti nepoznajú) hovorí slovenská prekladateľka o nevlastnej dcére a namiesto silných výrazov ako „ty líná kůže, ty špindíro!“ počastuje neboráčku nadávkami „ty jedna lenivá neporiadnica neporiadna!“
amiesto o pastorkyni (ten výraz zrejme dnešné päťročné deti nepoznajú) hovorí slovenská prekladateľka o nevlastnej dcére a namiesto silných výrazov ako „ty líná kůže, ty špindíro!“ počastuje neboráčku nadávkami „ty jedna lenivá neporiadnica neporiadna!“
Najviac však prekvapí, že kým v najnovšej slovenskej verzii zlá starena vrčí na Nastenku, v staršom českom vydaní (vychádza z ruského originálu Narodnyje russkije skazki vydaného v Moskve v roku 1958) sa úbohá dievčina volá Marfuša.
Zlatá rybka aj zázračný strom
V starom preklade príbeh plynie rýchlo, aj sa tu konštatuje: „Rychle se pohádka říká, pomalu dílo vzniká.“ V novom slovenskom preklade veta znie: „V rozprávke čas ako voda tečie, v živote sa nekonečne vlečie.“ Škoda, že nemáme poruke Afanasievov ruský originál, ktovie, ako to formuloval on.
Aj tak sú však porovnania zábavné: po česky uzimenej dievčine „jenom zuby cvakají“, po slovensky sa trasie ako osika a len zuby jej drkotali. Na Mrázikovu otázku, či je jej teplo, odpovedá v českej verzii: „Teplo, Mrazíčku! Teplo, tatíčku!“ V slovenskej: „Teplo, teplo, deduško Mrázik.“ Na rozdiel od televíznej verzie o dobrej Nastenke a zlej Marfuši, v tej Afanasievovej má Marfuša dve zlé sestry, Mašu a Parašu, ktoré Mrázik nechá zmrznúť.
Rozprávka sa napokon končí šťastne, starena sa s Marfušou uzmieri, na nešťastie so sestrami zabudnú a pastorkyňa sa vydá za suseda. Len škoda, že v tej slovenskej chýba tradičný záver: „Já jsem na té svatbě byl, med a pivo jsem tam pil, po vousech mi teklo, ale do úst nenateklo.“ Ako totiž píše Karel Dvořák, Afanasiev redakčné zásahy obmedzoval na minimum, zachovával aj dialektizmy, nezasahoval do výstavby rozprávok, a preto vraj zaznamenal podobu ústnej prózy oveľa vernejšie než slávna zbierka bratov Grimmovcov.
Hľadajúc v českej verzii rozprávku o zlatej rybke natrafila som len na veľmi podobný príbeh nazvaný Chamtivá starena – len tu namiesto rybára vystupuje starček, ktorý má zoťať strom. Ten mu za to, že ho nezotne, plní rôzne želania. Vraj aj Puškin si za predlohu zobral príbeh od Grimmovcov, no v pôvodnom ruskom folklórnom variante je nadprirodzeným pomocníkom strom.
V každom prípade je skvelé, že aj najmenšie slovenské deti môžu spoznať ruské rozprávky. Zatiaľ stačí, keď v príbehu o Babe Jage rozhorčený otec vyženie zlú ženu z domu. Drsnejšiu Afanasievovu verziu o tom, že ju zastrelí, si môžu prečítať až v dospelosti.
