Nikdy by som si nepomyslela, že ma môže tak strhnúť dobrodružná kniha napísaná pred viac ako sto rokmi. Srdce temnoty je od začiatku do konca plné napätia. Nadaný rozprávač sa poslucháčom zdôveruje so zážitkami z plavby po rieke Kongo do africkej divočiny, do srdca Temnoty.
Výprava v službách chamtivej Spoločnosti, bažiacej po ziskoch zo slonoviny, smeruje za tajomným mužom, ktorého všetci považujú za výnimočného. Čitateľ je naňho zvedavý, nechá sa unášať prúdom autorových slov a nevie sa dočkať rozuzlenia tejto napínavej a strastiplnej cesty, aby odhalil jej zmysel.
Foto: Brak
Ako sa ukáže, v nehostinných podmienkach a túžbe po uznaní a bohatstve duša bojuje sama so sebou, až kým ju Temnota celkom nepohltí. Dobrodružstvo? Psychologická sonda? Zrkadlo európskej civilizácie? Zo všetkého niečo. No dnes skutočné srdce Temnoty leží až celkom vzadu, v doslove a obrazovej prílohe knihy, ktorá objasňuje šokujúci historický kontext.
Kniha prvýkrát vyšla v roku 1902 (v slovenčine vlani vo vydavateľstve BRaK) a autor v nej čerpá z vlastných skúseností dobrodružného života námorníka. Dielo zakladateľa literárneho modernizmu považujú za klenot anglickej literatúry (autor je pôvodom Poliak a po anglicky vraj nevedel až do svojich dvanástich rokov). Až kým sa nenašli kritici, ktorí Conradovi žiadnu úctu preukázať nechcú. Reálie aj autorov pohľad sú totiž poznamenané dobou nehanebného kolonializmu, nad ktorým sa v tej dobe len málokto pozastavoval.
A práve v tom je háčik, v autorovi vidia rasistu, ktorý si svoj rasizmus neuvedomuje. Afrika mu vraj poslúžila len ako kulisa a jej pôvodní obyvatelia ho v skutočnosti nezaujímajú. Literárnemu majstrovstvu Josepha Conrada však nik neuberá na sláve, v Poľsku nesie jeho meno prestížna literárna cena a stojí za to poznať aj názor kritikov a dozvedieť sa viac o histórii afrického Konga. Počas koloniálnej éry Kongo stratilo asi polovicu obyvateľov, odhadom desať miliónov ľudí.
