Lanny je chlapec, ktorý nás zachráni

, 22.03.2021 05:00

Lanny je chlapec. A hoci je ešte dieťa, v zásadných veciach má jasno. Rozumie spojeniu človeka s prírodou, ľudí navzájom, kráse aj plynutiu času. A učí to aj dospelých. Je iný ako ostatné deti, a vidia to aj rodičia, učitelia, starnúci maliar zo susedstva, vie to celá dedina. Vie to aj Mŕtvy tatko Zubovník, ktorý obyvateľov sleduje už pár storočí.

Max Porter: Lanny
Max Porter: Lanny Autor: Inaque, 2020

Napínavý príbeh, v ktorom sa majstrovsky strieda mystika s obrazom súčasnosti, sa odohráva v malej dedine neďaleko Londýna, ale mohol by sa stať kdekoľvek inde. Túžba po blízkosti a čistote naráža na predsudky a ľudskú ľahostajnosť, až kým sa nestane tragédia. Lanny sa jedného dňa stratí. Zmizne a niet po ňom ani stopy. Vlastne je to naopak, jeho pachovú stopu cítia policajné psy všade, v každom kúte dediny. Lanny celé dni lietal hore-dole a najradšej po lese, staval si tam na strome hniezdo plné pokladov. Vlastne ani to nie je presné, lebo ho nestaval pre seba, ale pre všetkých, ktorí pôjdu okolo a premôže ich zvedavosť nakuknúť. To je celý on, vždy chce iných potešiť. Lanny je jednoducho chlapec, ktorý nás zachráni.

Napínavý príbeh, v ktorom sa majstrovsky strieda mystika s obrazom súčasnosti.

Robí si starosti, že v kúpeľni púšťal veľa vody, a teraz ten chlapec z plagátu humanitárnej organizácie istotne už nežije, lebo mu jeho vodu minul. Keď niečo pokazí a ujde, bojí sa priznať, ale predsa kráča v ústrety svojmu ortieľu. A veľmi rád kreslí, v čom ho povzbudzuje sused maliar, „Bláznivý Pete“. Mama ho ľúbi, no až keď zmizne, pochopí, že v škole aj doma bol celý čas len na návšteve, jeho svet je inde. Nie tam, kde sa susedia naťahujú pre zle zaparkované auto, delia sa na „svojich“ a „cudzích“, tých, čo sú iní, vyhlasujú za bláznov a kde si ľudia nikdy nehovoria to, čo v skutočnosti cí­tia.

Max Porter je vrátnik, ktorý otvára dvere do sveta imaginácie, v ktorom sa však črtajú ostré kontúry dnešnej spoločnosti, a vie majstrovsky narábať s rôznymi žánrami. Raz to vyzerá ako mystika z dediny plnej povier, raz ako súčasný román z 23. poschodia zasklenej kancelárie alebo sociálna kritika, a vzápätí sa vám kniha v rukách zmení na detektívku plnú napätia. A tejto rôznorodej zmene je prispôsobená aj grafika.

Mŕtvy tatko Zubovník je mýtická postava, v dedine naň mnohí veria, ale iba niektorí to priznajú. Niečo ako lesný duch alebo starý pohanský boh lesa a vôd, strážca jednej malej anglickej dedinky neďaleko Londýna aj všetkého na celej Zemi. Je tak trocha voyer, rád nakúka ľuďom do súkromia, počúva ich rozhovory, sleduje tie najtajnejšie skutky a možno aj myšlienky. A všetky tie ľudské reči ho obmývajú, vtedy ani slová v knihe nemôžu sedieť pekne v riadku, ale tancujú po stránke, ako sa im zachce.

Veselosť nechýba ani autorovi, keď čmára útržky vážnych rozhovorov o celkom nevážnych veciach, keď opisuje rozhovor dvoch susediek cez dvere raz z pohľadu jednej, potom druhej aktérky, konfrontuje slová, čo si navzájom vymenia s tými, ktoré radšej nechajú zavreté za zubami.

Pri pátraní po chlapcovi je celá dedina hore nohami. Rozvrátená zvonka záľahou policajtov, novinárov a zvedavcov, ale aj zvnútra. Susedia pomáhajú, no zároveň za zatvorenými dverami vo svojej kuchyni trúsia ostré poznámky. O chlapcovi. O rodičoch. O tom čudákovi maliarovi. Dráma je krásne vygradovaná jednak celkom realistickými situáciami, v ktorých sa potláčaný hnev mení v násilie, a súčasne scénou ako vystrihnutou z magického realizmu, v ktorej sú hlavné postavy vystavené veľkej skúške. Čisté ako studnička, ostré ako nôž aj napínavé ako detektívka. Kniha bola nominovaná na prestížnu Bookerovu cenu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #knižné tipy