Šortky sa musia zaobísť bez prikrášľovania, hovorí spisovateľka Andrea Coddington

, 30.03.2021 06:00
Andrea Coddington
Andrea Coddington. Autor:

Písať môže každý, kto má potrebu vyjadriť sa. Existuje viacero súťaží, kam možno tvorbu poslať a získať spätnú väzbu. V súťaži literárnych šortiek, teda ultrakrátkych literárnych útvarov, s názvom 321 slov, boli pravidlá veľmi jasné. Museli mať presne 321 slov, prípustný rozdiel bol plus mínus päť slov. Víťaznú poviedku Nemocničná pohostinnosť od Miroslava Neslušana vybrala ambasádorka súťaže, spisovateľka Andrea Coddington, s ktorou sme sa o súťaži rozprávali. Pochopiteľne, iba krátko.

321 slov, literárna súťaž pre poslucháčov Rádia Slovensko, sa skončila pred pár dňami. Vy ste boli jej ambasádorkou, aká bola vaša úloha?

Potešila som sa a ešte viac som sa tešila z veľkého záujmu poslucháčov. Mojou krásnou úlohou bolo vybrať víťaza a mala som úplne voľnú ruku.

Koľko ľudí sa zapojilo? Aké boli najčastejšie témy?

Prihlásilo sa takmer tritisíc ľudí s najrôznejšími poviedkami. Už len desať vybraných finalistov ponúklo naozaj širokú žánrovú aj tematickú poviedkovú tvorbu. Väčšinou išlo o nejakú formu osobnej skúsenosti – prevládali vzťahy alebo zážitok s koronavírusom.

Kto tvoril porotu?

Intendant Rádia Slovensko Miňo Urbaník je kreatívnym mozgom, lebo súťaž vymyslel. Zostavenie členov poroty mala na starosti Zuzana Belková, vedúca odboru literárno-dramatickej výroby SRo, a skladala ju z piatich dramaturgičiek. Vybrali desiatich finalistov a ja z nich víťaza.

321 slov je pomerne malý rozsah na to, aby človek rozvinul tému. Vynašli sa ľudia?

Práveže vynikajúco. Najviac sa mi páčili autori, ktorým malý rozsah nedovolil sústrediť sa na formu a naozaj som čítala dobrý obsah bez zbytočných barličiek či prikrášľovaní.

Desať finálových minipoviedok načítali Petra Polnišová a Ady Hajdu. Aké boli najčastejšie témy?

Ako som spomínala, prevládajú najmä vzťahy. Niektorí ich pekne rozohrali aj do dialógov, iní zvolili skôr spomienkovú formu nejakého zážitku. Z tejto kategórie sa mi najviac páčili svižne spracované poviedky s moderným jazykom, tie s mnohými archaizmami napríklad už menej.

Zvíťazila poviedka Nemocničná pohostinnosť od Miroslava Neslušana. Čím vás dostala?

Pri čítaní tejto poviedky som v prvom rade nebola kritik alebo hodnotiteľ, ale čitateľ. Okamžite vo mne vyvolala silnú asociáciu, ktorú asi každý máme v súvislosti s nemocnicou. Úplne som si vedela predstaviť autorove pocity, realitu, keď opisoval „drsnú“ zdravotnú sestru, spomenula som si na tú moju… Veľmi oceňujem tiež akési „netlačenie na pílu“, čiže nepreháňanie s výrazovými prostriedkami či dramatičnom. Výpovedná hodnota krátkych jednoduchých viet je taká silná, že som mala zimomriavky a pánovi Neslušanovi blahoželám k zaslúženej výhre.

Medzi finalistami sú aj známe mená, napríklad Dominika Moravčíková. Prekvapilo vás to?

Nie. Prihlásiť sa mohol každý a medzi súťažiacimi bolo viacero etablovaných autorov.

Vy ste si skúsili písať literárne šortky? Je to pre spisovateľov niečo ako cvičenie remeselných zručností?

Napísala som niekoľko poviedok, mám tento žáner rada, pretože pri knihe nezáleží na tom, či bude mať 250 alebo 300 strán, len aby sa vypovedalo všetko, čo sa má a najlepšie, ako autor môže. Šortka má stanovené pravidlá a je možno viac dramatická. Niekomu sedí viac, inému menej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #literárne šortky #Andrea Coddington #321 slov