Podľa Oslzlého ide o jeden z „rozbehov k uceleným pamätiam“, ak ich niekedy napíše.
Kniha popisuje život 75-ročného divadelníka od detstva do roku 2018, kedy sa stal rektorom Janáčkovej akadémie múzických umení.
Ako dramaturg, herec aj umelecký šéf sa Oslzlý dlhé roky podieľal na úspechu Divadla Husa na provázku. V spomienkach sa vracia k jeho začiatkom, slávnym inscenáciám, zájazdom do zahraničia, ale tiež k súbojom s cenzúrou pred novembrom 1989.
Divadlo sa vraj v okamihu ohrozenia dokázalo zomknúť. „V takej chvíli, i keď sme boli akokoľvek rozhádaní, sme ukončili všetky spory z minúty na minútu, aby sme sa mohli spoločne brániť. A na spoločnú obranu sme boli zvyknutí a trénovaní,“ popísal Oslzlý v knihe.
V roku 1989 sa Oslzlý stal aktívnym účastníkom novembrových udalostí, bol jedným z iniciátorov divadelného štrajku a ocitol sa v akčnej skupine, ktorá pripravovala program demonštrácií na Václavskom námestí a Letnej. „Václav Havel ma neskôr v jednom rozhovore označil za režiséra revolučných demonštrácií, ale tým bol on, ja by som mohol byť označený iba za asistenta jeho réžie či dramaturgie,“ uviedol Oslzlý, ktorý sa po zvolení Havla za prezidenta stal jeho poradcom.
Dodnes Oslzlého mrzí, že sa mu nepodarilo presadiť zákaz komunistickej strany, ktorý ako Havlov poradca navrhoval. „K demokratickým voľbám by nemala byť pripustená strana, ktorá sa svojim názvom – a nielen ním – hlási k totalitnej, nedemokratickej a pri uvádzaní do praxe – čo si v 20. storočí vyžiadalo desiatky miliónov obetí – totálne zhubnej ideológii,“ stojí v Oslzlého spomienkach.
Po hradnej skúsenosti sa Oslzlý vrátil k divadlu. Bol riaditeľom Centra experimentálneho divadla v Brne, šéfoval festivalu Setkání/Encounter, učil na akadémii. Kniha končí okamihom, kedy sa stal rektorom – to je vraj už iný príbeh.
