Prvé dva, nazvané Bomba a generál a Traja kozmonauti, Ecovi prvýkrát vyšli v roku 1966, tretí príbeh Gnómovia z planéty Gnú je z roku 1992. V slovenskom preklade Stanislava Valla ich teraz vydal Ikar s určením pre čitateľov 6+.
Toho, kto Eca pozná ako autora slávneho Mena ruže, Foucaltovho kyvadla či Pražského cintorína, možno táto knižka prekvapí. Už keď ju v roku 2017 vydalo v češtine vydavateľstvo Argo, upozorňovali, že tieto príbehy sú stručné a priame, ale majú hlboké posolstvo.
Foto: Ikar
Čitatelia troch Ecových príbehov by sa mali zamyslieť nad predsudkami voči iným kultúram, zistiť, že aj napriek odlišnostiam možno stavať mosty, uvedomiť si, aké nebezpečné je ľahkovážne využívať jadrovú energiu na vojny a že by sme si viac mali chrániť svoje životné prostredie.
Eco, ktorý sa dá pochopiť
Znie to ako moralita a ktosi zo zahraničných čitateľov tak Ecovu knižku na portáli Good reads aj označil. Iný tvrdil, že Eco oveľa lepšie píše pre dospelých. Ďalšia čitateľka kontrovala: „Konečne Eco, ktorého chápem. Žartujem. Väčšinou.“
Hm, pravdu majú svojím spôsobom všetci – knižka, samozrejme, moralizuje, ale veľmi originálnym spôsobom. Samozrejme, keďže je určená pre tých najmladších, používa jednoduchší jazyk, pointy vyslovuje v skratkách. A vďaka originálnym kolážam Eugenia Carmiho pridáva príbehom ďalší rozmer. Ktosi dokonca povedal, že táto knižka môže byť pre deti koncepčným úvodom do semiotiky, vedy o znakoch a symboloch, čitatelia by vďaka nej mali pochopiť spojenie medzi textom a obrázkom.
Mňa knižka aj vďaka krásnej obálke okamžite zaujala, no bola som zvedavá, ako bude pôsobiť na deti. Otestovala som ju na vlastnej osemapolročnej neteri Adelke, ktorej som ju čítala cez videohovor.
„Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden atóm,“ znel text na prvej strane. Vpravo ju sprevádza koláž atómov z akejsi čipky. Obrátim stránku a pokračujem textom vľavo: „A kde bolo tam bolo, žil raz jeden zlý generál a nosil uniformu, ktorá bola samá stužka.“ Vpravo ho dopĺňa silueta generála z kúskov látky, nemá tvár, no výtvarník umne naznačil jeho postavu v uniforme a generálsku čiapku, že to moja neter hneď pochopí.
Foto: Reprofoto z knihy Eugenio Carmi, Umberto Eco: Tri príbehy: Katarína Sedláková
Baví sa na predstave, ako sa atómy v bombe vzbúria proti generálovi, ktorý chce rozpútať „nááááádherrrrnúúú vojničku“ a ako generál skončí ako vrátnik v hoteli – „aby nejako využil svoju uniformu so stužkami a s lampasmi“. Tam ho hostia, ktorí v ňom spoznali bývalého generála, karhajú: „Hanbite sa! Služby v tomto hoteli sú pod psa!“
Generál zakaždým očervenel ako rak a mlčal. Pretože teraz už bol celkom, ale celkom bezvýznamný – končí sa prvý príbeh a Adelka sa smeje na koláži napaprčeného generála s červenou tvárou. Páči sa jej slovo napaprčený a pochopí, čo znamená „služby pod psa“.
Američan ako žuvačka
V druhom príbehu Traja kozmonauti sa ľudia chcú dostať na Mars a iné planéty. Umberto deťom prístupne vysvetľuje: „Do rakiet dali najprv psíky. Lenže tie nevedeli rozprávať a z prijímačov sa ozývalo iba hav-hav! A tak ľudia nevedeli, čo tam vlastne psy videli a kam až sa vlastne dostali.“
A Umbertov dlhoročný priateľ Eugenio (obaja zomreli vo februári 2016 len tri dni po sebe) kreslí v rakete psíka a na ďalšom obrázku už sedí v rakete Gagarin. Adelka sa baví, keď príbeh pokračuje tým, ako na Mars letí americký, ruský a čínsky kozmonaut. Prvého výtvarník na koláži stvárnil ako pestrofarebný žuvačkový papierik, Rus má podobu červeného útržku z ruskej Pravdy aj s obrázkom Lenina a Číňana predstavuje čínsky znak na žltom pozadí.
Foto: Reprofoto z knihy Eugenio Carmi, Umberto Eco: Tri príbehy: Katarína Sedláková
Zarazí ju až Ecov popis Marsu: „…a objavili prekrásnu a znepokojujúcu krajinu: terén brázdili dlhé kanály plné smaragdovozelenej vody. Boli tam čudesné modré stromy a nevídané vtáčatá s perím veľmi zvláštnej farby.“ Neter namietne: Myslela som si, že na Marse nie je život. Vysvetľujem jej, že má pravdu, teda, že sa to celé skúma, ale spisovateľ Eco si to takto predstavoval. Adelka sa začne smiať na mene Eco – aké vtipné.
A potom chce počuť dokončenie o stretnutí so zeleným Marťanom s chobotom, ktorý sa ustrnul nad vtáčikom a tak všetci traja pôvodne tiež znepriatelení kozmonauti pochopia, čo mali pochopiť: „To, že dve bytosti sa od seba odlišujú, ešte neznamená, že sa k sebe musia správať nepriateľsky. A tak pristúpili k Marťanovi a podali mu ruky.“
Osobne sa mi najviac páči príbeh o gnómoch z planéty Gnú, ktorým mali pozemšťania na príkaz cisára priniesť civilizáciu. Príbeh obsahuje humor a iróniu, deti sa môžu zamyslieť nad tým, kto koho objavil a čo mu ponúka, čo je to vlastne civilizácia (,,množstvo perfektných vecičiek, čo vymysleli pozemšťania a môj cisár je pripravený dať vám ju zadarmo"), aj potvrdiť si, že múdrejší ustúpi (,,nuž, keď zadarmo, tak ju berieme hneď a zaraz").
