Dvojica voľne nadväzuje na titul 20 000 o súčasnej architektúre v malých českých mestách do 20 000 obyvateľov. Terajšia novinka, ktorú príznačne vydalo nakladateľstvo Meziměsto, sa zameriava na dediny, kde možno nájsť súčasnú architektúru, kvalitné rekonštrukcie alebo dokonale udržiavaný verejný priestor. Pri listovaní knihou srdce estéta zaplesá.
Publikácia mapuje architektonické premeny českých dedín od Šumavy cez Krkonoše, Frýdlantsko, opustené Rychlebské hory či malebné okolie mesta Litomyšl až po Moravsko-sliezske Beskydy a znojemskú vinársku oblasť. Práve vo viniciach okolo Znojma sa realizoval česko-slovenský architektonický ateliér Chybík+Krištof, no autori knihy kráčajú po stavebných stopách 20 architektonických štúdií, napríklad Mjölk architekti či Atelier M1 architekti. Základom knihy sú rozhovory Michaely Hečkovej s dvanástimi starostami, ktoré dopĺňajú komentáre architektov a autorské fotografie a ilustrácie dizajnéra Matěja Chaberu.
Postaviť vidiek na nohy
Autorka Michaela Hečková pripomína, že milovníkom súčasnej architektúry kniha dobre poslúži ako sprievodca na cesty. Inšpiráciou podľa nej bude aj pre architektov, starostov či angažovaných občanov: „Kniha vás prevedie českým vidiekom. Nájdete v nej portrét ambicióznych beskydských Trojanovíc a Palkovíc, známe Líbeznice, ktoré realizovali za posledných desať rokov neuveriteľných šesť architektonických súťaží, obec Nevřeň, ktorá sa pustila do stavby komunitného Centra Caolinum a turistického uctenia si tradície ťažby kaolínu, ale i neobjavené pohraničné Heřmanice na Frýdlantsku s neskutočne aktívnym a pracovitým starostom, rovnako ako dokonale upravené Poříčí u Litomyšle, ktoré je držiteľom zeleného Oskara pre obce – európskej ceny Entente Florale.“
Podarené architektonické premeny sa v knihe vďaka rozhovorom a fotografiám menia na príbehy dedín, ich starostov a obyvateľov. Vybrané obce sa pýšia novými školami, opravenými kostolmi, obecnými úradmi, kultúrnymi domami, rozhľadňami, nečakane estetickými hasičskými zbrojnicami či jedinou otvorenou kaolínovou baňou v Českej republike. Kvalitná architektúra je však podľa autorov len špičkou ľadovca. Kniha odkrýva často skrytú históriu, vnútorné motivácie a tvorivé kompromisy, ktoré stoja za vznikom stavieb.
„Štandardy obcí sa posúvajú. Po roku 1989 bolo treba postaviť český vidiek na nohy. Starostovia si lámali hlavu s opravou ciest, riešili dlhodobé majetkové spory. Chýbali školy, škôlky. Zavádzala sa kanalizácia. Základná infraštruktúra už funguje. Je čas na druhú métu. Tou môže byť práve architektúra ako nástroj posilnenia identity. Aj preto som veľmi rada, že sa úvodu ujal starosta úspešných Dolných Břežian Věslav Michalik,“ dodáva Hečková.
Najmenšia možná mierka
Autorské duo stavia na autentickom zážitku, vlastnom pozorovaní, detailných rešeršiach a dokumentárnych rozhovoroch s predstaviteľmi obcí a tvorcami architektonických realizácií. Dedinu vnímajú ako najmenšiu možnú mierku, na ktorej sa dá veľmi dobre ukázať príklad vydarenej architektonickej praxe.
Michaela Hečková sa dlhodobo venuje architektúre menších českých miest a obcí. Je spoluautorkou a editorkou kultúrnej stratégie mestských častí Praha 10 a Praha 14 a mesta Broumov. V súčasnosti pôsobí v Institute plánování a rozvoje hlavního města Prahy a píše pre architektonický blog campuj.online. Autor fotografií, ilustrácií a grafickej stránky knihy Matěj Chabera, ktorý získal aj cenu Czech Grand Design pre grafického dizajnéra roku a cenu Red Dot za redizajn značky Primeros, je podpísaný aj pod nedávnou novou identitou šumavského mesta Vimperk.
