Aké básne píše právnik pobozkaný múzou Martin Vladik?

K nedávnemu jubileu vyšla básnikovi Martinovi Vladikovi kniha Šesťdesiat básní.

14.04.2021 12:00
debata

K nedávnemu jubileu vyšla básnikovi Martinovi Vladikovi kniha Šesťdesiat básní (Vydavateľstvo SSS). Toľko aj dovŕšil rokov – šesťdesiat. Zbierku sme dostali do redakcie so zvláštnym venovaním: „Váženej redakcii Pravda od autora…“ Patrí sa reagovať – navyše kniha nás zaujala aktuálnym obsahom a aj výrečnými ilustráciami Petra Pollága, ktoré sprevádzajú svieže verše. Cítiť, že obaja autori sa poznajú, sú podobne naladení.

Verše Martina Vladika sprevádzajú ilustrácie... Foto: Vydavateľstvo SSS
vladik2 Verše Martina Vladika sprevádzajú ilustrácie Petra Pollága.

Nová kniha Martina Vladika je výberom básní z jeho zbierok Túžba, Soví ľudia, Vesmírna orchidea, Psie časy, Básnik sudca, Biely Daniel, Obludárium. Už z názvov sa dá usudzovať, že básnik sa rád hrá a vtipkuje. Rôzne aktuálne javy hodnotí z nečakaného uhla, je vecný, stručný, ale aj mäkko lyrický.

Vytvára slovami citové momentky. Čitateľa zaujmú tým, že sa často týkajú známych javov alebo ľudí, okamihov z histórie alebo z umenia. A zvláštne je ešte aj to, že v civile je Vladik právnik, k čomu sa v niektorých veršoch a námetoch hlási. Takže aj takýchto právnikov máme – pobozkaných múzou.

Umelci s ešusmi

Čitateľ sa dozvie, čo autora teší a čo ho znepokojuje, možno sa pozastaví napríklad nad vizionárskou básňou z minulosti: „V psích časoch v hlavnom meste, v niektorom blížiacom sa roku, akademickí maliari a spisovatelia, v jednom rade, s prázdnymi ešusmi poslušne čakali na Charitatívnu polievku.“

Martin Vladik a jeho Šesťdesiat básní. Svieže... Foto: Vydavateľstvo SSS
vladik obalka Martin Vladik a jeho Šesťdesiat básní. Svieže verše sprevádzajú ilustrácie Petra Pollága.

Ktovie, ako to básnik kedysi myslel, ale dnes je to pekná metafora problémov, ktoré priniesla pandémia. Podvedome veštil, však poeti vedia všetko dopredu. Vladik to vyjadril mottom od neznámeho autora v úvode knižky: Básnici nerozumejú ničomu, ale poznajú všetko.

Zaujímavé sú však najmä tri básne, ktoré básnik venoval konkrétnym ľuďom, kolegom veršotepcom. Zhodou okolnosti všetci mali niečo spoločné aj s Pravdou. Rozkošná je báseň o Pavlovi Horovovi, ktorú tu môžeme odcitovať celú, lebo Vladik (inak – chodil na Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach) sa nerozpisuje príliš: „Na bratislavskej železničnej stanici hľadal rodákov, aby si s nimi pohutorel. Kúpil im rum a pivo, spoločne s nimi zaháňal smútok za Zemplínom. Majstre, nikdy sme sa tam nestretli…“ Nostalgické, však? O Pavlovi Horovovi sa rozprávali milé historky, ale už sa na všetko pomaly zabúda.

Zhodou okolností básnici, o ktorých sú ďalšie dve básne, dokonca pracovali v redakcii Pravda, „na kultúre“, ako my teraz. Jedna báseň sa volá Pri hrobe priateľa a je venovaná básnikovi Rudovi Čižmárikovi a v závere sa hovorí: „Pri kríži vylial víno na hrob priateľa… Na tvoje zdravie…“

Tretia báseň je venovaná básnikovi Paľovi Hudákovi, ktorý tiež v Pravde svojho času pracoval a začínal v Novom slove mladých: „Sedíš na cintorínskom múre, hompáľaš nohami, vedľa seba máš položené pero a husličky. Pozdravujem ťa, nazdar, Pali.“ Tieto dôverné verše pre priateľov, ktorí sú už mŕtvi, veľmi dobre padnú práve v dnešných časoch, keď balast všednosti umlčal harfy, kamsi sa hrnieme a nad tým, čo bolo, nepremýšľame.

Trhový utorok

Básnik to troška napráva. Vráti sa vo veršoch napríklad až do roku 1935, keď maliar Jozef Teodor Mousson namaľoval jeden utorok, trhový deň v Michalovciach. Pozrite si na internete zopár obrazov tohto slovenského impresionistu, padne vám sánka a poskočí srdce. Vladik začína báseň takto: „V letnej páľave, pod zemplínskym nebom, maliar v širokom slamenom klobúku s mašľou na krku nebadane rozložil si maliarsky stojan…“

Ale má aj básne z iného súdka. Napríklad o túžbe „stať sa tak raz poslancom a svorne hlasovať pre verejné blaho a nepýtať sa prečo…“

Viac zodpovednosti ako v poslanectve vidí však Vladik v povinnostiach voči múze, ktorá je prvoradá. Básnik o nej píše: „Práve sa chcel vnoriť do trojuholníka lona. Vtedy priletela démonicky snová, nápaditá, holá. Až potom sa vrátil do trojuholníka lona…“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Martin Vladik #Šesťdesiat básní