Foto: Literárna bašta
Eriksen ako antropológ, ktorý je zvyknutý pracovať nízko pri zemi, vidí veci aj z iného uhla – zdola, z pohľadu života bežných ľudí. Stav sveta skúma na piatich podľa neho najvypuklejších problémoch dneška: energia, mobilita, rastúce mestá, odpadové hospodárstvo a výmena informácií a stavia ku sebe medzinárodné štatistiky s poznatkami miestnych výskumov aj osobných skúseností v rôznych kútoch sveta.
„Poukážeme na nečakané zvraty, ktoré môžu zmeny v týchto oblastiach spôsobiť. Zmeny, ktoré nikto nepredpokladal a nikto po nich netúžil,“ sľubuje autor a svoje slovo aj dodrží. Poctivo zbiera fakty a hľadá súvislosti, napríklad medzi rozmachom informačných technológií a migráciou, medzi odpadom a šedou ekonomikou, medzi urbanizáciou a humanitárnou krízou, medzi „prehrievaním“ planéty, ekonomiky a ľudským „vyhorením“. „Aj keď je tento svet prepojený, nie je úplne integrovaný. Práva, povinnosti, príležitosti a obmedzenia sú prerozdelené nerovnakou mierou,“ pripomína autor. No kým iní chcú vidieť príčiny protirečení dnešného sveta výhradne v kultúrnych či ekonomických rozdieloch, on ich vidí najmä v strete lokálneho s globálnym, abstraktného s konkrétnym, v „strete škál“.
Čítajte aj Kathrin Hartmann: Zelené klamstvo
Azda najvážnejším paradoxom dneška je snaha o trvalý rast a zároveň o udržateľnosť života na tejto planéte. Sotva si uvedomíme, že zhruba pred dvesto rokmi žila na Zemi len jedna miliarda ľudí, pred sto rokmi dve a dnes je nás sedem miliárd, k rýchlosti rastu populácie Eriksen pridá poznámku, že v skutočnosti ešte oveľa rýchlejšie rastie naša vzájomná závislosť. Často jeden podpis perom v kancelárii zmení životy tisícov ľudí na opačnom konci planéty. Eriksen je vedec a preto nepodlieha žiadnym konšpiračným teóriám, dobre vie, že väčšina dôležitých procesov v súčasnom zložitom svete je neriadená, no navzájom sa posilňujú a na niektorých miestach napätie proste eskaluje bez toho, že by to tak niekto naplánoval.
Čítajte aj Greta Thunbergová: Zmena je v nás
„Globálne procesy“ majú často neblahý vplyv na život ľudí na „lokálnej úrovni“, ako popisuje aj Eriksen na množstve príkladov naprieč zemeguľou, od baníkov cez migrantov až po poľnohospodárov, ktorí majú k politikom vo vláde asi tak ďaleko ako k planéte z inej galaxie. Svoje konkrétne problémy nemajú s kým riešiť. Práve tieto príklady zo života, rovnako ako rôzne pohľady vedcov a filozofov od čias Voltaira, ktorých cituje, robia knihu prístupnou a zrozumiteľnou.
My, ktorí žijeme v bohatých krajinách, máme prístup k takému množstvu vyrobenej energie, ktoré sa rovná sile 50 služobníkov pre každého z nás.
Energia je základom života a jej spotreba rastie ešte prudšie ako krivka populácie. „My, ktorí žijeme v bohatých krajinách, máme prístup k takému množstvu vyrobenej energie, ktoré sa rovná sile 50 služobníkov pre každého z nás,“ konštatuje Eriksen. Vedľajšie účinky pokroku sa citeľne prejavujú na zmene klímy, dokonca aj v dažďovom pralese, kam ľudská noha nikdy nevkročila, môžeme nájsť stopy ľudskej aktivity. Hoci sa zdá, že „doba mäsožravcov a fosílnych palív sa končí“, zo zeme stále dolujeme množstvo uhlia a ropy.
Prečo turistov vítajú a utečencov sa pýtajú, či sa dokážu integrovať?
Facebook neexistoval ešte v roku 2005 a o desať rokov už mal viac ako miliardu používateľov. Vďaka internetu a mobilom sme zavalení množstvom nepotrebných správ, no zároveň máme možnosť podieľať sa na živote svojich blízkych, aj keď sú ďaleko. Vzdialenosti aj časové rozdiely sa skracujú až na nulu, sme stále on-line, ale strácame svoju flexibilitu. Svet je v neustálom pohybe (aj keď sa v dôsledku pandémie spomalil), no prečo turistov vítajú a utečencov sa pýtajú, či sa dokážu integrovať? Vyššia rýchlosť a prudké zmeny vyvolávajú v ľuďoch túžbu po stabilite, no komu dôverovať, keď politické elity strácajú legitimitu, koho viniť, keď systém zlyhá? Svet je plný paradoxov a pre dnešok je typická snaha „zbaviť sa zodpovednosti“, to však neznamená, že sa s tým nedá nič urobiť.
