Prekladateľ je ako nindža, tvrdí Etgar Keret. Silvia Singer prekladá jeho knihy z hebrejčiny

Etgar Keret, populárny izraelský spisovateľ si precíznu preklad Silvie Singer, rodáčky z Košíc veľmi cení a tvrdí, že dobrý prekladateľ je vlastne spoluautorom diela. So Silviou Singer sme sa rozprávali o fantastických Keretových poviedkach, ktoré práve vydalo Artforum, aj o dramatickom románe Davida Grossmana, úskaliach prekladu a hebrejčiny aj o práci vo dvojici.

, 01.05.2021 06:00
Silvia Singer a Etgar Keret Foto:
Silvia Singer s izraelským spisovateľom Etgarom Keretom na festivale Pohoda v roku 2017.

Dlho ste boli jedinou prekladateľkou z hebrejčiny do slovenčiny, no pod najnovším prekladom knižky Etgara Kereta Porucha na kraji galaxie ste už podpísaní dvaja – vy a Michal Vlk. Máte už nasledovníka?

Niekoľko rokov som bola jedinou prekladateľkou umeleckej literatúry z hebrejčiny do slovenčiny, ale nie je to celkom presné. V roku 2017 totiž vyšli vo vydavateľstve Artforum dva vynikajúce preklady Petra Ambrosa (z jidiš Chasidské príbehy od Jicchoka Lejbuša Pereca a z hebrejčiny Prebúdzanie levov od Ajelet Gundar-Gošenovej), ktorý bohužiaľ v roku 2018 zomrel.

Sama som sa k prekladom dostala iba náhodou, keď som sa kedysi zoznámila so šéfom Artfora Vladimírom Michalom, ktorý ma oslovil na spoluprácu. Dlho hľadal na Slovensku prekladateľov pre izraelskú literatúru, no nenapadlo mu, že nejakí študenti či absolventi hebraistiky sú v Prahe, keďže iba tam sa dá v našich končinách tento odbor študovať na vysokej škole.

Michal Vlk je rovnako ako ja zo Slovenska a je absolventom hebraistiky, mladým a šikovným prekladateľom. Keďže výbornej izraelskej literatúry je veľmi veľa a Artforum sa snaží dobrú literatúru vydávať, bola som rada, keď sa objavil ďalší Slovák, ktorý ovláda hebrejčinu, a odporučila som ho Artforu. Tak vznikla naša spolupráca na novom Keretovi.

Ako ste si delili prácu – kto bude prekladať ktoré poviedky? Čítali ste si navzájom svoje preklady, pomáhali si? Je príjemnejšie, keď jednu knihu prekladáte dvaja?

Spolupráca s Michalom bola príjemná, dohodli sme si rozdelenie poviedok, čiastočne podľa toho, ktorá z nich nás zaujala, a aj tak, aby sme mali každý rovnaké množstvo textu. V istej fáze prekladu sme si preklady vymenili, okomentovali, ale žiadne veľké zásahy neboli nutné. Samozrejme, potom ešte nasledovala redakcia Zuzany Mojžišovej, kde sme preklad opravovali ďalej. Určite to v spolupráci odsýpa rýchlejšie a príjemné je aj to, že sa môžeme navzájom poradiť.

Etgar Keret Čítajte viac Izraelský spisovateľ Etgar Keret vkusne vtipkuje o nebi aj o holokauste

Vraj Etgar Keret bol prvým spisovateľom, ktorého ste prekladali, keď ste študovali v Izraeli. Prečo ste si vybrali tohto populárneho autora sama? Kedy ste sa prvýkrát stretli a ako na vás vtedy zapôsobil?

Môj prvý preklad umeleckej literatúry bola v roku 2012 zbierka poviedok od Etgara Kereta Zrazu klope ktosi na dvere a oslovilo ma priamo Artforum, ktoré chcelo túto knižku vydať. U nás bol tento spisovateľ vtedy úplne neznámy, no ja som bola nadšená, že môžem prekladať práve jeho, lebo to bol môj obľúbený autor už počas štúdia hebrejčiny.

Keďže píše krátke texty plné súčasného jazyka a slangu, často sa používajú aj pri výučbe jazyka. Prvýkrát sme sa osobne stretli pred rokmi v Prahe, keď sa zúčastnil na knižnom veľtrhu Svet knihy, a urobil na mňa veľký dojem svojou skromnosťou, priateľskosťou a humorom. Potom sme sa ešte stretli aj v Izraeli a spriatelili sa.

A ako na vás pôsobí dnes, keď ste už preložili niekoľko jeho diel (Zrazu klope ktosi na dvere, Sedem dobrých rokov, Osem percent ničoho) – dozvedeli ste sa o ňom viac z jeho textov alebo z rozhovorov naživo?

Etgar Keret je výnimočný autor aj človek. Pri osobnom stretnutí s čitateľmi je veľmi bezprostredný, priateľský, nehrá sa takzvane na celebritu, naopak, je prirodzený a srdečný. Do Keretovej rodiny akoby sa premietal celý Izrael. Obaja jeho rodičia prežili v Poľsku holokaust, v ktorom prišli o celé svoje rodiny. Etgarov starší brat, presvedčený pacifista, anarchista a bojovník za legalizáciu marihuany, dnes žije v Thajsku.

Jeho staršia sestra sa stala ultraortodoxnou židovkou, žije v Jeruzaleme a má jedenásť detí. On sám o sebe hovorí ako o obyčajnom priemernom Izraelčanovi. Rodičov si vždy veľmi vážil a hlavne s otcom zažil veľa humoru, ktorý sa odráža aj v jeho tvorbe. Veľmi autentické poviedky o jeho rodine sú v knihe Sedem dobrých rokov, odporúčam. Poznám jeho tvorbu od začiatkov a musím povedať, že na poslednej zbierke je vidieť, ako popri tom, že nemení štýl a témy, veľmi spisovateľsky vyspel a posunul sa.

Silvia Singer preložila do slovenčiny knihu... Foto: archív Silvie Singer
Keret fcb Silvia Singer preložila do slovenčiny knihu poviedok Etgara Kereta Porucha na kraji galaxie.

Čo sa vám na Keretovom písaní najviac páči? Prekladajú sa jeho texty tak ľahko, ako hravo a ľahko plynie váš preklad – alebo sú za tým hodiny práce?

Vďaka za pochvalu prekladu, musím povedať, že Keretove poviedky sa prekladajú naozaj veľmi dobre. Je to radosť aj zábava. Keretov štýl sa označuje za provokatívny, absurdný, plný fantázie a surrealizmu, čierneho humoru a divokých zvratov. Pointy kladie na nečakané miesta a snové predstavy spája s bežnou realitou, pričom využíva bohatosť súčasného slangu. Jeho hrdinovia sa utiekajú do alternatívnych svetov, kde je možné čokoľvek.

Napriek tomu alebo práve preto, že sa jeho tvorbou prelína izraelská každodennosť, je jedným z najpreklada­nejších izraelských autorov (do 42 jazykov) a mnohé jeho knihy sa stali bestsellermi. Dokáže totiž podať ľudskú tragédiu, emócie a medziľudské vzťahy zábavným tónom. V tomto je jedinečný. V najnovšej knihe v poviedke Tod jedna z postáv – spisovateľ hovorí: „Príbeh nie je magické zaklínadlo ani terapia hypnózou, príbeh je vcelku iba spôsob, ako zdieľať s ľuďmi svoje pocity, čosi intímne, niekedy až trápne…“ A v tomto je Keret majster.

Ktorá jeho poviedka vám dala najviac zabrať – a čím konkrétne?

Občas potrebujem konzultovať slangové výrazy, prípadne vulgarizmy, ktoré sa používajú dnes medzi mládežou, aby bol jazyk aktuálny. Alebo sú iné výzvy, ako preniesť konkrétny význam do slovenského kontextu. V novej knihe Etgara Kereta Porucha na kraji galaxie som napríklad prekladala poviedku, kde je postava dieťaťa nepomenovaná menom, ale akýmsi neurčitým, láskyplným výrazom, a narazila som u prekladateľky a literárnej kritičky Ivany Krekáňovej na skvelý výraz, ako píše o vlastných deťoch – „čvirikovia“, a vedela som, že toto je presne ono, tak som to použila a za túto inšpiráciu jej srdečne ďakujem.

Vraj by ste rada preložili Keretovu novú detskú knižku – vyzerá tento plán reálne?

Áno, Keret píše aj detské knihy, ktoré sú veľmi milé a plné dobrodružstva. Myslím, že by sa slovenským deťom páčili, zatiaľ však vydanie nie je v pláne. Najnovšiu detskú knižku, ktorá vyšla minulý rok, napísal spolu so svojou ženou Širou Gefenovou pod názvom Čakanie na Nisima, čo je slovná hračka, lebo slovo nisim znamená aj zázraky. S manželkou napísali viacero detských kníh, takže ak bude záujem, je čo prekladať.

Knihy izraelských autorov, ktoré preložila... Foto: archív Silvie Singer
Preklady knihy Knihy izraelských autorov, ktoré preložila Silvia Singer.

Sám Keret pripomenul, že práca prekladateľov je veľmi nevďačná, sú vraj trochu ako nindžovia – všimnete si ich len vtedy, ak je ich práca zlá, ak je preklad dobrý, pripisuje sa dobrá práca spisovateľovi, no ak čosi viazne, čitateľ hneď hľadá meno prekladateľa, ktorému pripisuje vinu. Je to tak?

Áno, to prirovnanie k nindžom je také typické keretovské. Veľmi trefné a zo života… Všeobecne je prekladová literatúra kvalitná vtedy, ak človek nevidí za prekladom originálny jazyk (kostrbaté slovné spojenia, väzby atď), zároveň text musí dobre plynúť, čo dosť často vychytáva aj redaktor, a ak niečo viazne, čitateľ si to hneď všimne.

Moja veľká výhoda zatiaľ bola, že môžem text konzultovať s autormi, čo je dosť prínosné. Nie vždy to potrebujem, ale zo skúsenosti môžem povedať, že ako Etgar Keret, tak David Grossman aj Meir Shalev a Ajelet Gundar-Gošen, ktorých knihy som preložila, vždy veľmi ochotne a s radosťou konzultujú sporné miesta, pre nich je to tiež prínos a zaujíma ich, ako je vnímaný ich text.

Keret však prekladateľom a vám špeciálne zložil poklonu: berie vás ako spolutvorcu. Povedal, že podľa neho ste na slovenskom vydaní knihy pracovali spolu. Aj vy to tak beriete?

Etgar Keret je veľmi srdečný človek. Váži si ľudí, s ktorými spolupracuje, a vie, že prekladanie nie je mechanická práca, ale musíte dielu dať aj kontext a dušu vo svojom jazyku. V určitom zmysle to je spolutvorba, ale možno to je trochu prehnaná formulácia.

To, čo myslel Keret spolutvorbou, bolo, ako sme vyberali spolu jeho staršie poviedky, ktoré vyšli v zbierke Osem percent ničoho. Veľmi ho zaujímal môj názor a vkus, čo z jeho tvorby by malo vyjsť na Slovensku, čo bolo milé. Je ešte dosť veľké množstvo starších poviedok, čo sa do výberu nevošli, tak hádam na ne príde rad niekedy v budúcnosti.

Taliansko Eco Umberto úmrtie Čítajte aj Prekladateľ Stanislav Vallo: Umberto Eco nás rozmaznal. Prečo píše pre deti o bombách, Marse a ekológii

Je v tomto prístupe Keret výnimočný alebo máte podobnú skúsenosť aj s ďalšími autormi, ktorých prekladáte?

Áno, všetci autori, ktorých som prekladala, sú úžasné osobnosti, skromní, srdeční, múdri ľudia.

Vlani napríklad v Artfore vyšiel váš preklad románu Davida Grossmana Život sa so mnou pohráva. Dočítala som sa, že Grossman pozval celú skupinu svojich prekladateľov na workshop, kde ste spoločne knihu čítali a rozprávali sa o nej. Aký to bol zážitok?

Grossman je jedným z mála autorov na svete, ktorý takéto stretnutia „svojich“ prekladateľov organizuje, pretože mu záleží na diskusii a pochopení textu. Zároveň je nanajvýš užitočné, ak sa prekladatelia navzájom zoznámia a pri práci zostávajú v kontakte. Stretli sme sa v Chorvátsku, keďže sa dej knihy odohráva čiastočne tam. Stretnutia s Grossmanom sú vždy veľmi výnimočné.

Toto bol môj druhý workshop s ním, prvý sa uskutočnil v meste Straelen v Nemecku nad knihou Vojde kôň do baru. Počas práce mal každý z prekladateľov otázky, na ktoré autor trpezlivo odpovedal. Hoci každý prekladáme do iného jazyka, bolo zaujímavé sledovať, ako je diskusia nad knihou obohacujúca pre všetkých a prináša nové pohľady (dokonca aj pre samotného autora). Neprekážalo ani to, že každý z nás bol v inej fáze prekladu. Nesmierne dôležité bolo pre autora celý text knihy nahlas predčítať, aby sa prekladatelia ľahšie vžili do postáv a lepšie pochopili text.

Na prekladateľskom seminári s Davidom... Foto: archív Silvie Singer
Sisak prekladatelia Grossman Silvia Singer Na prekladateľskom seminári s Davidom Grossmanom v chorvátskom Sisaku v roku 2019.

Máte ako prekladateľka súčasných autorov výhodu, že sa so spisovateľmi aj osobne poznáte, prípadne aj stretávate, čo by pri prekladaní mŕtvych klasikov nebolo možné? Alebo sú tu aj nevýhody, že môžu byť s prekladom nespokojní?

Je veľká výhoda, že môžem so žijúcimi autormi konzultovať nejasnosti, čo ako v texte mysleli, či som nejakú situáciu v knihe správne pochopila. Osobné stretnutia sú vždy veľmi srdečné, inšpiratívne a obohacujúce, hoci ich nie je veľa. Autori veľmi nemajú moc nad prekladmi do jazykov, ktoré neovládajú, a, samozrejme, môže sa stať, že preklad nie je dobrý a drhne.

Poznať to je úloha čitateľov a kritikov, autor potom môže vnímať prijatie knihy na miestnom knižnom trhu. Za seba musím povedať, že keď sa ohliadnem za svojimi prvými prekladmi, tak nie som spokojná. Verím však, že to je aj súčasťou vývoja prekladateľa, že sa s každým ďalším prekladom zlepšuje a profesijne rastie so skúsenosťami.

Ešte sa vráťme ku Grossmanovej knihe Život sa so mnou pohráva – je to niečo celkom iné než zábavné Keretove poviedky. Istá nemecká čitateľka o tejto knihe napísala, že to nie je román, pri ktorom sa človek cíti dobre – pre ťaživé psychologické témy, ktoré rozoberá. Predlohou Grossmanovho príbehu bola Eva Panič-Nahir, ktorá Grossmanovi pred 20 rokmi rozprávala svoj skutočný príbeh o detstve v maďarskom Čakovci, o živote v Juhoslávii aj o tom, ako skončila v 50. rokoch v Titových gulagoch a odcudzila sa s vlastnou dcérou, neskôr sa presťahovala do kibucu v Izraeli. Ako sa vám pracovalo na tejto knihe?

Kto pozná Grossmanovo dielo, vie, že jeho romány nie sú žiadne oddychové čítanie, ale mnohovrstevné príbehy s hlbokou psychologickou sondou do duše človeka. Život sa so mnou pohráva je napínavý a neuveriteľný príbeh života a lásky 90-ročnej Very a zároveň rodinnou drámou – príbehom troch generácií silných žien.

Temné udalosti z minulosti otrávili ich vzájomné vzťahy a história sa rozplieta postupne cez tieto osobné príbehy. Grossman rozoberá silné témy, hovorí o ťažkých životných rozhodnutiach, o vine a ceste za odpustením, o láske a zrade, o krivdách minulosti, o hriechu. Je to silný príbeh, hoci nie je ľahké ho čítať, zvlášť ako prekladateľ, ktorý text musí prejsť niekoľkokrát. Bol to jeden z tých prekladov, kde musíte vážiť každé slovo a hľadať vhodnú atmosféru, ale som zaň veľmi vďačná a je to skúsenosť na nezaplatenie.

V knihe sú skvelé pasáže, kde Vera (postava podľa skutočnej Evy) pôvabne komolí hebrejčinu. Ako ste na to išli?

O tomto som uvažovala už pri prvom čítaní knihy. Vera je chorvátska Židovka, ktorá vyrástla pri maďarských hraniciach a jej rodná reč je maďarčina, no žije v Izraeli v kibuci. Až do vysokého veku komolí hebrejčinu, čo je potrebné previesť aj do prekladu.

Dosť mi pomohla diskusia s prekladateľmi do iných jazykov, kde to každý musí vyriešiť po svojom, nedá sa nájsť spoločné riešenie, lebo ako napr. v angličtine, španielčine, holandčine, švédčine dostanete maďarský prízvuk do textu? V tomto som ako slovenská prekladateľka mala možno paradoxne výhodu. Po zvážení som sa rozhodla, že Vera bude mať maďarský prízvuk v slovenčine a hneď som v hlave počula svoju babku, ktorá takto rozprávala. Myslím, že slovenským čitateľom je to známe a blízke a zároveň to funguje dobre aj v rámci príbehu. Dúfam, že sa mi to podarilo do textu autenticky dostať.

A aké je prekladať divadelnú hru? V SND na jar 2019 uviedli hru Chanocha Levina Pohreb alebo svadba – čo skôr? Prekladá sa divadelná hra inak ako román alebo poviedky? Videli ste predstavenie v SND?

Mohlo by sa zdať, že prekladať divadelnú hru je jednoduchšie, keďže ide väčšinou o dialógy, ale nie je to tak. Treba pritom myslieť nielen na to, aby text plynul a dialógy boli prirodzené, ale aj na hercov, ako im pôjdu vysloviť repliky z úst, a v neposlednom rade na diváka, ktorý text nečíta, ale vníma hovorené slovo a nemá čas sa zamýšľať nad každou vetou, no musí mu to dávať zmysel.

Silvia Singer pre SND preložila aj divadelnú... Foto: Ctibor Bachratý
HLAVNA Gabriela Dzurikova Sracia Annamaria Janekova Velvecia Richard Autner Popocenko Jana Olhova Cickeva Silvia Singer pre SND preložila aj divadelnú hru Chanocha Levina Pohreb alebo svadba - čo skôr?

Levin má veľmi špecifický humor, sarkastický, cynický, priamy, takže si dokážem predstaviť, že niekomu nesadne alebo mu nie je blízky. Z môjho pohľadu dokáže doviesť situáciu ad absurdum tak, že sa smiechu nakoniec neubránite. Predstavenie v SND som videla a veľmi sa mi páčilo, ako tú atmosféru vystihli nielen herci, ale celý divadelný tím. Práve prekladám ďalšiu Levinovu hru pre Divadlo Jána Palárika v Trnave, tak sa teším. Hlavne, nech už pandemická situácia umožní otvoriť kultúrnu scénu.

Prezraďte, ako ste sa vlastne dostali k štúdiu hebrejčiny. Vraj vás kedysi bavila ruština, neskôr ste sa začali učiť anglicky a po strednej škole ste šli do Izraela. Už s cieľom naučiť sa hebrejsky? Koľko sa musí človek učiť tento jazyk, aby mohol povedať, že ho dobre ovláda?

Vždy ma bavili jazyky, na ZŠ ruština a angličtina, na gymnáziu ešte nemčina. Do Izraela som odišla zo zvedavosti a vybrala som si ho preto, lebo pochádzam čiastočne zo židovskej rodiny. Tá krajina a jej ľudia mi veľmi učarovali, no rozhodla som sa vrátiť a bola som prijatá na štúdium hebraistiky na FF UK v Prahe. Počas štúdií som ešte absolvovala jeden rok na univerzite v Jeruzaleme. Už počas štúdia hebraistiky sme mali prekladateľské semináre, potom som vyučovala ivrit vo večerných kurzoch pre dospelých.

Výukou jazyka som si začala uvedomovať dôležitosť prekladu a rôznych kultúrnych kontextov. Neskôr ma oslovilo vydavateľstvo Artforum s ponukou preložiť poviedky Etgara Kereta. Na osvojenie jazyka má určite veľký prínos, ak môžete stráviť nejaký čas v prostredí, kde s ním prídete do každodenného styku. Potom je dôležité si dosiahnutú úroveň udržiavať, čo je kontinuálna práca, ako s každým cudzím jazykom, a človek na to nie vždy má čas. Snažím sa čítať, počúvať, hovoriť, ak je príležitosť.

Etgar Keret spomenul, že jeho rodičia hovorili siedmimi jazykmi, no tie ho nenaučili. Páčilo sa mu, keď hovorili jidiš, lebo v ňom vraj všetko znelo sexi a šťavnato. Proti nemu je hebrejčina vraj literárny jazyk. Ako pôsobí na vás jidiš?

Jidiš neovládam, ale veľmi sa mi páči. Je to ale germánsky, nie semitský jazyk, hoci sa píše hebrejským písmom. Znie dosť ako stredoveká nemčina obohatená o hebrejské, slovanské a iné prvky. A, naopak, z jidiš sa zase dostalo do iných jazykov plno výrazov, často ich počuť napr. v americkej angličtine, ale aj u nás sa používa bežne napríklad mešuge (blázon), chucpe (drzosť) atď. V Izraeli jidiš používajú hlavne ortodoxní židia, pre ktorých je hebrejčina príliš posvätná na to, aby sa ňou hovorilo v bežnom živote.

Pri prekladaní sa vraj nerada rozptyľujete čítaním iných kníh – koľko vám trvalo preložiť 12 Keretových poviedok v najnovšej knižke? Teraz už niečo čítate alebo zasa pracujete na ďalšom preklade?

Niežeby som sa nechcela rozptyľovať, skôr si pri prekladaní a bežnom živote na to niekedy nedokážem nájsť dostatok času. Prekladanie je však dosť introvertná činnosť, ale prekladateľ musí byť aj sčítaný. Zároveň vychádza toľko dobrej literatúry (a to nielen prekladovej) na Slovensku aj v Čechách, že je naozaj z čoho vyberať.

Keretovu knihu Porucha na kraji galaxie som prekladala spolu s Michalom Vlkom, mladým začínajúcim prekladateľom, takže to išlo rýchlejšie, ale pár mesiacov sme tomu venovali. Teraz pracujem na divadelnej hre Chanocha Levina, čo je veľmi fajn práca.

A na záver: srdečne ste Kereta pozývali na Slovensko, keď pominie pandémia. V minulosti už videl festival Pohoda. Čo by ste mu ukázali tentoraz? Vzali by ste ho do Košíc či do Bratislavy? A čo by ste mu ukázali v Prahe, kde teraz žijete?

Kereta som prvýkrát stretla v Prahe, takže tam už to trochu pozná. Na Slovensku bol iba raz, a to veľmi krátko, v podstate iba na festivale Pohoda a trochu v Bratislave. Určite by som mu rada ukázala svoje rodné mesto Košice a hlavne slovenskú prírodu, ktorá je jedinečná. To, čo mne osobne v Izraeli z tohto hľadiska najviac chýbalo, boli zelené lesy a lúky, to by sa mu určite páčilo.

Silvia Singer

Narodila sa v roku 1976 v Košiciach. Po maturite strávila rok v Izraeli. Vyštudovala hebraistiku a etnológiu na Karlovej univerzite v Prahe, počas štúdia absolvovala ročný pobyt na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Preložila izraelské poviedky z hebrejčiny do češtiny (Mít si s kým promluvit, Plus mínus). Spolupracovala na preklade nápisov na náhrobkoch v publikácii Epitafy starého cintorína. Preklady do slovenčiny: zbierky poviedok Etgara Kereta Zrazu ktosi klope na dvere, Sedem dobrých rokov, Osem percent ničoho, román Ajelet Gunder-Gošenovej Klamárka, knihy Davida Grossmana Vojde kôň do baru a Život sa so mnou pohráva, román Meira Shaleva Dve medvedice. Pre SND preložila hru Chanocha Levina Pohreb alebo svadba – čo skôr? Žije v Prahe, vyučuje ivrit a prekladá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Silvia Singer #prekladateľ #hebrejčina #Etgar Keret