„Mám sa primerane veku, teda na vyše osemdesiat celkom fajn. Vírus sa mi zatiaľ vyhýbal, ale stihol som sa už dva razy zaočkovať. Moje deti Juraj a Kristínka naliehali, aby som nezaočkovaný nestrašil rodinu, priateľov či susedov. Mám dostatok času venovať sa sebe, blízkym a kamarátom. Žiaľ, väčšinou virtuálne. Ale zopár priateľov mi dokonca necháva nové knihy v našej poštovej schránke alebo za bráničkou – ohľaduplne, bezkontaktne. Čítam knihy, časopisy, počúvam rozhlas a pozerám televíziu. A pomaly pokračujem v písaní spomienok, ako som sľúbil mojej žene Zuzanke.“
Na internete teda Jaroš komunikuje s priateľmi, píše si s nimi, sleduje zaujímavé príspevky na facebooku, ale sám sa tam neprezentuje. Vo vydavateľstve Agentúra Signum odovzdal novú knihu poviedok Pasca. A má toho rozrobeného viac: „V RTVS plánujú nakrútiť aj televízny film podľa mojej poviedky s detektívnou zápletkou Desno v mestečku Rov, na ktorom som spolupracoval aj ako scenárista.“
Čítajte aj Spisovateľ Peter Jaroš: Aj Liptov má svoj orloj. V Hybiach!
A ako spisovateľ oddychuje? „Prechádzky po čerstvom vzduchu žičia fyzickému aj duševnému zdraviu. Čítanie dobrej literatúry vytrhne človeka z tejto ťaživej doby. V poslednom čase som si s potešením prečítal nový výborný román Ivana Koleniča Rozptylové lúky. Je to prenikavá, neľútostná metafora dnešnej doby a zároveň večne zaujímavá téma manipulácie.“ A či sa po pandémii niečo v našom živote zmení? „Neverím tomu, že sa po pandémii niečo zmení, že sa ľudia poučia. Po čase sa všetko vráti do starých koľají. Ľudia sú lepší len v krízových situáciách, a keď tie pominú, rýchlo na to zabudnú.“
