Pre každého je na svete báseň

Básnik Erik Ondrejička patrí medzi najpozoruhodnejšie zjavy súčasnej slovenskej poézie. Jeho prínos spočíva najmä v tom, že sa mu podarilo zladiť vysokú umeleckú kvalitu so zrozumiteľnosťou a s komunikatívnosťou. Tak vidí autora porota a za knihu Za jedinou vetou, ktorá obsahuje výber z viac ako tridsaťročnej tvorby, mu prisúdila cenu vydavateľstva Ikar Zlaté pero. Vyše sedemdesiat básní je najmä o láske.

19.05.2021 07:00
debata
Video
Básnik Erik Ondreička o poézii a o básnikoch

Dostali ste ako básnik cenu spolu s prozaickými knihami – čo podľa vás dáva poézii krídla?

Neviem, či vôbec existuje ťažšia otázka. Poézia je súčasť literatúry, dáva jej vôňu, príchuť… Nepoznám človeka, pre ktorého by nebola určená žiadna báseň. Aj keď niekto povie, že na poéziu nie je, to ešte neznamená, že báseň presne preňho neexistuje. Poézia môže niečo dať každému, možno v nej nenájdete odpovede, ale „len“ zaujímavé otázky. A tie nás tiež niekam privedú. Pre niekoho sú to kúsky múdrostí, ktoré sú v harmónii s krásou, pre niekoho zmysel pre detail, pre iného čosi zmyslové, správne nadávkovaná emócia, alebo dobrodružstvo myslenia, ktoré sa rozbehne po prečítaní básne.

Erik Ondrejička: Za jedinou vetou Foto: Ikar
Za jedinou vetou Erik Ondrejička: Za jedinou vetou

Dnešná doba je veľmi rýchla a ľudia majú na čítanie akoby menej času, hoci pandémia nám toho času doma pridala, stále by sa mohlo čítať trocha viac. Len možno by sa poézia mala písať tak, aby ju ľudia čítali radšej. Ja osobne mám na literatúre, ale aj v umení vôbec, rád, keď neobsahuje iba deštruktívnu pochybovačnosť, ktorá nám nenecháva nič, čomu by sme mohli veriť, v čo dúfať, podľa čoho by sme mohli žiť. Ak je v poézii niečo konštruktívne, čo robí život krajším a zaujímavejším, takú poéziu čítam aj ja rád.

Vy máte rád klasický rýmovaný spôsob písania, mnohí básnici majú, naopak, pocit, že rým ich zväzuje. Prečo ste si zvolili túto cestu?

Každá téma si zaslúži inú formu. Ak niekto robí niečo nasilu, cítiť z toho, že sa slová akoby „nevybrali samy“, že to spolu nejde dohromady, niečo z básne vytŕča. Toto je moja jedenásta kniha poézie a mám aj také, ktoré sú celé napísané vo voľnom verši. Myslím si, že je jedno, či to je básnik, spisovateľ, výtvarník, hudobník – vždy je dobré, keď autor ovláda viac druhov techník, a potom môže nechať dielo, napríklad báseň, nech si samo techniku vyberie. Ak ovládam iba jeden spôsob, som limitovaný. Každá z mojich kníh je úplne iná – či sú to knihy pre deti, satirické epigramy alebo romantická, filozofická, alebo ontologická poézia, každá si vyberá svoju formu, slová, ale aj pocity a svoje pointy.

petrus Čítajte aj Erik Ondrejička: Volanie

Kniha Za jedinou vetou je prierezom vašej tridsaťročnej tvorby – čo ste sa za tie roky podľa vás naučili?

To, čo som sa naučil, nevyužívam len pri písaní básní – získal som skúsenosť. Všetko, čo prežijeme, nás v každom momente, keď sa rozhodujeme, ovplyvní, ako budeme ďalej pokračovať. V poézii je to veľmi podobné, každá skúsenosť je dôležitá, aby som mohol povedať: prišiel som až sem, na toto miesto. Keď som knihu ľúbostnej poézie zostavoval a vyberal do nej básne, bol som prekvapený, aké majú tie najstaršie básne čisté tóny. Priznám sa, že som nezasiahol spätne do žiadnej, možno by som niečo dnes vedel napísať múdrejšie, ale možno by tým verše stratili čosi zo svojho pôvodného autentického dobového pocitu. Taký som bol vtedy, teraz som trocha iný, to je tá skúsenosť, ktorá nás sprevádza celým životom a posúva ďalej.

Za výber z tvorby Za jedinou Vetou získal... Foto: Ikar
Erik Ondrejička Za výber z tvorby Za jedinou Vetou získal básnik Erik Ondrejička cenu vydavateľstva Ikar Zlaté pero.

Kniha Za jedinou vetou je zbierka ľúbostnej poézie – aký je vzťah básnika a ženy?

Ako ktorého! Žena vždy básnikov inšpirovala. Ako mi povedal český shakespearológ profesor Hilský, len počas renesancie sa napísalo v Európe asi 200-tisíc sonetov a všetky boli o láske. Takže je v kultúre prítomné odjakživa, od biblických textov a ešte skôr. Lenže čo s tým, keď moji predchodcovia napísali také skvelé verše, ako povedzme „Keď usmeješ sa, vyjdú dúhy pávov a tam, kde stúpaš, rieky pramenia“ – to už napísal Miroslav Válek, a tak som to nemohol napísať ja. Hoci by som rád. Alebo „Príbeh prvých dotykov, doteraz som nedýchol, aby na zem nespadla hviezda z tvojich pliec“ – to zase napísal Kamil Peteraj, tak čo mi zostávalo. Musel som si vymyslieť niečo iné… Asi aj preto vznikla táto zbierka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ikar #Erik Ondrejička