Foto: Inaque, 2021
…A čo je horšie, považovali ma za humanistu
Hlavný hrdina Daniel je povolaním komik, ktorý nehorázne zbohatol na svojom pozorovacom talente, ktorý pretavil do svojich kontroverzných skečov. "Bol som skutočný profesionál: len trošku preceňovaný. Nebol som jediný,“ hovorí o sebe v spomienkach. "…A čo je horšie, považovali ma za humanistu, síce za dosť drsného humanistu, ale aj tak za humanistu… mal som povesť ľavičiara a obrancu ľudských práv. Ja a ľavičiar? …Jediným ľavicovým obsahom, ktorý vtedy zostal, bol antirasizmus, či skôr antibiely rasizmus.“
V umení boli vítané všetky podoby krutosti, cynického egoizmu alebo násilia – niektoré témy ako otcovražda alebo kanibalizmus boli top
Aby sme mali predstavu o Danielovej tvorbe, prvý skeč nazvaný Súboj maličkých predstavoval Arabov – premenovaných na "Alahovu zberbu“ – židov – opisovaných ako "obrezané vši“ – a dokonca aj pár libanonských kresťanov so smiešnou prezývkou "filcky z Máriinej šušky“. Do svojich skečov zakomponoval aj vtipy typu Ako sa volá tuk okolo vagíny? Žena. V umení boli vítané všetky podoby krutosti, cynického egoizmu alebo násilia – niektoré témy ako otcovražda alebo kanibalizmus boli top, dodáva, keď popisuje svoju umeleckú dráhu. Daniel je politicky nekorektný, ironický a miestami aj vtipný, húževnato rúca všetky tabu, rozčuľovalo ho aj pobúrenie incestom v čase už tak veľmi rozšírených prezervatívov. Daniel mal úspech. A predsa sa za jeho nehoráznym cynizmom skrýva obyčajná ľudská túžba, čo sa mení na túžbu po túžbe.
Mladosť, krása, sila: kritériá fyzickej lásky sú presne také isté ako kritériá nacizmu
Aký bol svet, ako ho videl Daniel v románe Michela Houellebecqa? Ústrednou témou sa stalo starnutie a osamelosť: v modernom svete ste mohli byť swinger, bi, trans, zoofil, SM, ale bolo zakázané byť starý. Storočia mužského plánu zbaviť sexualitu akejkoľvek citovej konotácie a jej pretavenie na čistú zábavu sa v tejto generácii konečne naplnili, dosiahli cieľ, nikdy v živote nespoznajú lásku. Boli slobodní.
Čo sa týka Daniela, žien v jeho živote nebolo vraj veľa, niečo medzi 50 a 100, no tie, na ktorých mu záležalo, boli dve: jedna nemala až tak veľmi rada sex a druhá, mladšia, nemala zasa rada lásku. A tak sa Daniel ťažko vyrovnáva so svojím starnúcim telom a prchajúcou mužnosťou. "Mladosť, krása, sila: kritériá fyzickej lásky sú presne také isté ako kritériá nacizmu. Skrátka, bol som v riti,“ konštatuje starnúci komik.
Čítajte aj Houellebecqova výpoveď o stave sveta a človeka
Do celkového marazmu prichádza absurdná sekta elohimitánov s neodolateľnou ponukou, ktorou napokon porazí všetky veľké náboženstvá: s prísľubom večného života tu, na zemi a v rovnakej telesnej schránke. Kto by takej predstave odolal? Vďaka zachovanej DNA prežije aj Daniel, no celkom inak, ako nové náboženstvo sľubovalo. Tak trocha filozofické sc-fi, no s veľmi reálnym obrazom úpadku v časoch, keď sa ľudia prestali smiať aj plakať.
Čítajte aj Michel Houellebecq bráni práva kráv a dobrých gazdov
Od začiatku románu je jasné, že sa odohráva na sklonku ľudských dejín, tesne pred zánikom sveta, ako ho poznáme dnes. Zo starnúceho komika Daniela sa stáva Daniel s poradovým číslom 1 a jeho príbeh prekladajú komentáre jeho nasledovníkov, Daniela24 aj Daniela25. "Potomkovia“ alebo skôr kópie ukazujú, ako môže vyzerať život "potom“. Klonovaní neoľudia žijú v osamení, v línii Danielov im spoločnosť robí jediná živá bytosť – klonovaný pes, sú zatvorení za elektrickým plotom, oddelení od vonkajšieho sveta, v ktorom sa pozostatky ľudských divochov snažia o prežitie návratom k pravekému ohňu.
Napriek všetkému, čo môžeme v dnešnom svete nájsť, nám Houellebecq ukazuje, o čo všetko môžeme ešte prísť
Neoľudia nepoznajú lásku ani žiaľ, nemajú túžby, len pohodlný, premýšľavý, no neradostný život, v ktorom čakajú na príchod spasiteľov – Budúcich. Daniel24 aj Daniel25 sa snažia svojho ľudského predchodcu pochopiť a ten posledný dokonca podľahne zvedavosti, opustí svoju bezpečnú rezidenciu a vyberie sa do neznáma, hľadať skutočný život. Pretože napriek všetkému, čo môžeme v dnešnom svete nájsť, nám Houellebecq ukazuje, o čo všetko môžeme ešte prísť. Možnosť ostrova znamená život a lásku, hoci len na okamih.
