Foto: Tatran
Spisovateľ Jefferson Bethke je Američan, a ktorá iná krajina je už silnejším symbolom šialeného životného tempa? Bethke hneď v názve knihy hlása: Do pekla so zhonom! A hoci jeho názory a postoje vychádzajú z kresťansko-židovskej náboženskej tradície a často sa opiera o Bibliu a Tóru, môžu zaujať aj iných. Ako sa nedať prevalcovať uponáhľanou dobou? Ako žiť vo svojom každodennom kolotoči plnohodnotný život? Jefferson Bethke určite nemá recept na všetko a ani na váš život, ale minimálne môže inšpirovať k zamysleniu.
Ide o čas
Autor sa narodil v roku 1989, čo je pre nás symbolický rok zmeny, a sám nabáda na vzburu. Tejto generácii naozaj nie je čo závidieť, keď cituje výskumy, podľa ktorých sa 54 percent dnešných tridsiatnikov považuje za chronicky osamelých a žijú s pocitom, že ich nikto dobre nepozná, vo veľkej miere trpia úzkosťou či depresiou a cítia vyhorenie. A tento životný pocit sa nevyhne ani mladším či starším. Ako je to možné?
Bethke ide pri vysvetlení späť do histórie, čo sa aj dá očakávať, ale jeho exkurzy sú pomerne osviežujúce. Za uplynulých plus-mínus sto rokov sme urobili ohromný pokrok v oblasti výroby a zariadení, ktoré ľuďom šetria prácu, no nepriniesli ľuďom voľný čas. Práca sa stala dôvodom, pre ktorý žijeme, tým, čo uctievame, čomu otročíme, konštatuje autor.
Čítajte aj John Strelecky: Návrat do Kaviarne na konci sveta
Všetko začal Henry Ford
Počiatok „éry zhonu“ Bethke kladie do momentu, keď Henry Ford vymyslel pásovú výrobu svojho slávneho modelu T (r. 1913) a spôsobil tým revolúciu v životoch všetkých ľudí. Odvtedy sa vďaka rýchlej a lacnej výrobe široko dostupných automobilov vzdialenosti zmenšovali – a čas sa skracoval. Moderné výdobytky mali ľuďom šetriť prácu a dopriať času viac, no stal sa pravý opak, podotýka Bethke.
Ako dodáva, Forda v hre o čas predišiel Edison, ktorý ľudstvo vďaka žiarovke obral o pokojný spánok. Podobné úvahy môžu vyznieť smiešne a spiatočnícky (kto by asi dnes chcel žiť bez elektriny a bez žiaroviek, však?), ale o to vôbec nejde. Môžeme to vnímať ako hoci krátke precitnutie z mylného dojmu, že svet sa začal až v minúte nášho narodenia.
Čítajte aj Po Malom princovi je tu Chlapec, krtko, líška a kôň
Sme lakomí na majetok, ale časom plytváme
Za tých sto rokov „éry zhonu“ sa hlavným problémom ľudí stal čas, a aj tu si Bethke pomáha históriou a dokonca nikým menším ako Senecom: „Človek nestrpí, aby sa niekto zmocnil jeho hospodárstva …, hneď siaha po kameňoch a zbraniach, avšak dovoľuje druhým, aby zasahovali do jeho života… Nenájde sa nik, kto by sa chcel deliť o svoje peniaze s okoloidúcimi, no medzi koľkých ľudí delíme svoj život! Sme lakomí pri uchovávaní dedičstva, pokiaľ však ide o čas, márnotratne plytváme jediným majetkom, pri ktorom je lakomosť oprávnená,“ ťažká si starý filozof a dodáva: „Človek má počas dňa len obmedzený počet hodín a keď ich rozdá druhým, nezostane mu nič.“
A práve v tom je kameň úrazu: kým vo financiách sa každý sa snaží vytvoriť si rezervu, čas si vyplytváme celý a žijeme bez akejkoľvek rezervy (tí, ktorí pracujú desať a viac hodín denne, to dobre vedia a cítia). Navyše, od čias Senecu aj Edisona a Forda si nás zotročili technológie, sme nonstop on-line. Sme lakomí na majetok, ale časom plytváme, dokonca ochotne si ho dávame kradnúť. Sme dosiahnuteľní kdekoľvek a kedykoľvek. Vypnite sa, radí Bethke. Aspoň niekedy. Ako veriaci kresťan prikladá otázku: Kam sa náhlil Ježiš? a odporúča: prispôsobte život jeho tempu. Čas, ktorý získate, využite pre seba a svojich blízkych.
Čítajte aj 5 jarných knižných tipov
Inou pozoruhodnou zmenou, ktorú autor zaviedol vo svojej rodine (okrem vypínania telefónov a internetu na celý jeden deň v týždni a zákazu ich používania v spálni, čo tiež nie je márny nápad!), je – život bez cieľov. Znie to provokačne, ale pre autora je cieľ ako cieľová páska, ktorou prejdeme (alebo aj nie) a to je všetko, koniec. Nechcem zabehnúť polmaratón, chcem behávať, vysvetľuje, chcem svoj život formovať. A práve v tom je rozdiel.
