Knižný tip Pravdy: Futbalová vojna

"V Latinskej Amerike som si uvedomil, čo je to futbal. Nie je to len šport, ale predovšetkým súčasť latinskoamerickej kultúry a jej myslenia, spôsob riešenia i zdroj konfliktov, ktoré občas môžu viesť k vojne. V Latinskej Amerike sa futbal stáva šialenstvom. Ľudia páchajú samovraždu po prehratom zápase a z rovnakého dôvodu sa ocitajú vo väzení celé tímy," napísal o svojej knihe Futbalová vojna poľský reportér Ryszard Kapuściński. A je to napínavé čítanie plné prekvapivých až šokujúcich udalostí a momentov.

, 16.06.2021 05:00
Ryszard Kapuściński: Fotbalová válka Foto: Absynt, 2021
kniha fotbalova valka Ryszard Kapuściński: Fotbalová válka

Ryszard Kapuściński je majstrovský reportér, zakladateľ poľskej reportážnej školy. Jeho Futbalová vojna sa odohráva v 60. rokoch na dvoch kontinentoch: v Afrike a v Južnej Amerike a vykresľuje obraz veľkej časti sveta zmietaného nepokojmi.

Dulce Maria Cardoso Navrat  Portugalsky
	institut Čítajte aj Pri Návrate plačete a smejete sa zároveň

V tom čase sa Afrika prebúdzala a národnooslobod­zovacie boje za nezávislosť striedali občianske vojny, prevraty a sprisahania. V tomto vriacom kotle pod horúcim slnkom sa odohrávali pre nás nepochopiteľné veci. Vďaka Ryszardovi Kapuścińskému zistíme, odkiaľ pramení obzvlášť silný rasizmus v Južnej Afrike, prečo v týchto krajinách stačil jeden dôstojník s tisíckou ozbrojených mužov na to, aby ovládol celý štát, aj ako môže futbal viesť až k vojne medzi dvoma susednými štátmi, aj čo to je kolonializmus a prečo si zaslúži červenú kartu. O Afrike píše: "Po stáročia bola história tohto kontinentu anonymná. Počas troch storočí odtiaľ obchodníci vyviezli milióny otrokov. Kto môže uviesť meno jedinej obete? Po stáročia sa bojovalo s inváziou belochov. Kto pozná jediné meno bojovníka? Čie mená pripomínajú utrpenie čiernych generácií, čie mená hovoria o utrpení vyvraždených kmeňov?

Polovica žltého slnka - obal knihy Čítajte aj Knižný tip Pravdy: Polovica žltého slnka

Len alžírska vojna trvala sedem a pol roka a zahynul pri nej milión ľudí, pripomína Kapuściński. Francúzi zrovnali so zemou vyše osemtisíc alžírskych dedín, bez strechy nad hlavou sa ocitli tri milióny ľudí. Vybili im dobytok, zo sedem miliónov kusov im ostali tri, použili napalm.

„Malé krajiny tretieho, štvrtého a ďalších svetov majú šancu vzbudiť väčší záujem iba vtedy, keď sa rozhodnú prelievať krv,“ píše autor na obálke svojej knihy a dobre vie, o čom hovorí. Ghana, Kongo, Nigéria, Alžírsko, Južná Afrika či Honduras a Salvádor, medzi ktorými sa strhla „futbalovú vojna“, všetky tieto krajiny navštívil, niekde sa osobne stretol s ich lídrami vo vojenských uniformách alebo v naškrobenej košeli a neraz mu šlo o život. Napriek tomu si dokáže zachovať aj zmysel pre humor a svoju spoveď pretkáva skutočnými, no komickými absurditami. Napríklad o tom, ako v parlamentne v Tanzánii prijímali zákon o alimentoch.

„Poslanec P. Mbogo (okres Mpanda) vyslovil názor, že dôsledkom zákona o alimentoch bude všeobecný nárast prostitúcie. "Dievčatá budú chcieť nemanželských detí čo najviac, aby si tým zarobili peniaze na kozmetiku. Budú potom ako málo rozvinuté krajiny – bude treba do nich investovať,“ mienil poslanec. Ďalší poslanec namietal, že dievčatá budú tvrdiť, že otcami ich detí sú ministri alebo poslanci, aby pripravili o peniaze majetných mužov. Poslanec Victor Mklelo (okres Dár as-Salám) požadoval, aby vláda nešťastný návrh zákona stiahla, pretože bude nútiť mužov, aby sa ženili s náhodnými ženami, len aby nemuseli platiť alimenty. Rozprava sa prerušila až v momente, keď predkladateľka zákona pohrozila, že zverejní mená poslancov, ktorí sú otcami nemanželských detí, ako ju o to požiadali matky týchto detí. V roku 1963 zákon o alimentoch v Tanzánii napokon neprijali…

vcelar-z-aleppa Čítajte aj Včelár z Aleppa odkrýva svet, aký nechceme vidieť

Každý politik tretieho sveta, keď chce byť čestný, naráža na množstvo prekážok, všetko mu stojí v ceste: mnohostoročná zaostalosť, primitívne hospodárstvo, negramotnosť, náboženský fanatizmus, kmeňová zaslepenosť, chronický hlad, koloniálna minulosť a jej politika ponižovania pokorených, nenásytnosť skorumpovaných, pripomína autor na inom mieste. Desať rokov prežil v tzv. exotickom svete, no exotika ho nikdy nefascinovala.

„Nepísal som o lovoch na krokodíly, ani o lovcoch lebiek, hoci uznávam, že sú to námety zaujímavé. Objavil som pre seba inú realitu, ktorá ma priťahovala viac než výprava do dediny kúzelníkov alebo do rezervácie divokých zvierat. Rodila sa nová Afrika a chvíle tohto zrodu boli niekedy bolestné a dramatické, inokedy zase radostné a pozitívne, ale všetko sa odohrávalo v inom prostredí celkom inak,“ píše majster reportérov Ryszard Kapuściński. Jeho skúsenosti nám pomôžu viac pochopiť ten veľký kus sveta, o ktorom vieme tak málo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #knižné tipy