Knižný tip Pravdy: Kukolka

Kukolka po ukrajinsky znamená bábika a aj tam, rovnako ako u nás, sa dievčatám hovorí: si pekná ako bábika. A rovnako ako u nás na Slovensku aj Ukrajina prežívala divoké 90. roky, keď sa starý spoločenský systém zrútil a nastala éra zlatokopov ako na Klondiku. Každý si musel vykolíkovať svoj priestor pre život.

, 26.06.2021 05:00
kukolka Foto:
Lana Lux: Kukolka

Drsný príbeh Samiry – Kukolky, ktorá sa z detského domova dostala medzi ľudí, ktorí ju bezohľadne vykorisťovali, je plný krutosti a násilia. Ľudia na okraji spoločnosti, ktorí musia žiť ako zvieratá, sú naším čiernym svedomím, odvrátenou stranou slobody. A najmä deti, ktoré musia predčasne dospieť, keď zažijú peklo na zemi.

„Zobudila som sa na to, že ma Elena Vladimirovna uprostred noci vlečie za vlasy zo spálne. Moje bosé nohy takmer nestíhali kráčať, potkýnali sa, kĺzali po betónovej podlahe a narážali do hrán postelí, do líšt, nôh stoličiek a všetkého, čo stálo v ceste. Potom ma šmarila do umyvárne a namierila na mňa hadicu. Z hadice vyšplechla ľadová voda a premenila sa na tisíce nožíkov, ktoré leteli miestnosťou a zaborili sa mi do tela. Zmenšila som sa a stuhla. Tak ako vždy.“

eliska tanzer vyrastla-som-v-gete Čítajte aj Vyrástla som v gete. Na východe Slovenska

Samira vyrástla v otrasných pomeroch v detskom domove, kde bolo trápenie a bitie detí bežnou výchovnou metódou, trestalo sa všetko, čo vybočilo z pravidiel, vrátane pocikanej plachty. Samira nemala nič, len svoje meno, nepoznala svojich rodičov. Ako cigánske dieťa nemala žiadnu šancu na adopciu, no jej kamarátke Marine sa to podarilo, osvojili si ju noví rodičia z Nemecka. Od tej chvíle Samira žila pre jediný cieľ, dostať sa za svojou blízkou dušou do Nemecka. Veď si to predsa sľúbili a ona jej písala, že v novom dome má už pre ňu pripravenú posteľ. Z domova si to sedemročné dievčatko namierilo priamo na železničnú stanicu.

Vedela som, že nepatrím k nikomu a že nie som nič hodna. Že som jednoducho tu – ako šváby. Nikto nevie, odkiaľ sú. Nikto ich nepotrebuje. Žijú, kým ich niekto nezabije

Namiesto vo vlaku na ceste za lepšou budúcnosťou sa však ocitla v rukách muža, ktorý zneužíval deti na žobranie a krádeže. Volal sa Rocky, dal Samire nové meno Kukolka a ponúkol jej nový domov, v opustenom dome bez tečúcej vody a bez elektriny medzi dospievajúcimi deťmi, ktoré nikto nechcel. Každý z nich mal za sebou svoj vlastný krutý príbeh, no takto mali aspoň strechu nad hlavou a trocha jedla, hoci všetky peniaze, ktoré cez deň vyžobrali či ukradli, museli odovzdať svojmu šéfovi. Daša prišla o život pri krádeži a Lydia pri zbabranom potrate.

„Vedela som, že ma čaká rovnaký osud ako Dašu a Lydiu. Vedela som, že nepatrím k nikomu a že nie som nič hodna. Že som jednoducho tu – ako šváby. Nikto nevie, odkiaľ sú. Nikto ich nepotrebuje. Žijú, kým ich niekto nezabije,“ usúdila Kukolka, keď ju šéf začal brávať na večierky svojich kumpánov. Zatiaľ im len spievala na obveselenie, no v trinástich sa už z dievčaťa začína stávať žena. A pre Kukolku to neveštilo nič dobré.

44 litera fest 02 foto Juraj Starovecky Čítajte aj Sviatok literatúry s najlepšími autormi a horúcimi novinkami

Odrazu sa ako z rozprávky zjavil v špinavom podchode krásny princ. Venoval jej úsmev, kyticu ruží a prišiel zas. A potom znova. Pozval ju na večeru, do zoo aj na zmrzlinu. A malá Kukolka sa zaľúbila. Zaľúbila sa natoľko, že zo svojho „domova“ odišla za láskou, napokon, čo mohla stratiť? Najmä keď jej krásny princ ponúkol, že ju vezme so sebou do Nemecka, za Marinou. Do Nemecka sa Kukolka skutočne dostala, ale na falošný pas a nečakala ju tam sloboda ani lepší život. Jej milý sa dostal do dlhov a ona mu predsa musela nejako pomôcť. A nemala nič, len svoje telo. Zákazníci pribúdali, až ju napokon odviezol oddýchnuť si do domu, kde žilo veľa iných dievčat.

„U Rockyho sme raz mali potkana v pasci. Tento potkan sa chytil za chvost a aby sa zachránil, odhryzol si ho. Ten istý potkan sa o niekoľko týždňov zase ocitol v pasci, tentoraz mal zacvaknutú labku. Odhryzol si ju a utiekol preč,“ rozpráva Kukolka svoj vlastný príbeh, ktorý má predsa len šťastný koniec.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Literárna bašta v preklade Paulíny Čuhovej.

Autorka príde do Bratislavy na diskusiu na festivale BRaK v sobotu 26. júna o 19. hodine.

Lana Lux (1986) sa narodila v Dnipropetrovsku na Ukrajine. Keď mala desať rokov, spolu s rodičmi sa ako židovskí kontingentní utečenci usadili v Nemecku. Vyštudovala herectvo v Berlíne, kde žije a pracuje. Románový debut Kukolka jej vyšiel v roku 2017 vo vydavateľstve Aufbau-Verlag. V marci 2020 vydala svoj druhý román Lovkyňa a zberačka.

kniha fotbalova valka Čítajte aj Knižný tip Pravdy: Futbalová vojna

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #knižné tipy