Vieme, že politika je o záujmoch, nie o sympatii, a poistiť si takto vzťah s človekom, ktorého máme radi, je zvláštny spôsob prejavenia lásky. Napriek tomu sa Teresa a Pietro, protagonisti románu talianskeho spisovateľa Domenica Starnoneho Dôvernosti, ktorý v preklade Petra Bilého vyšiel vo vydavateľstve Inaque, rozhodli takto navždy upevniť vzájomnú závislosť.
Ich vzťah bol intenzívny, ale konfliktný, báli sa, že pri ďalšej z hádok stratia jeden druhého, preto Teresa navrhla: „Ja ti poviem svoje tajomstvo, také strašné, že som sa ho ani sama sebe neodvážila priznať, a zároveň sa mi zdôveríš s niečím podobným, s niečím, o čom vieš, že keby to vyšlo najavo, navždy by ťa to zničilo.“
Čítajte aj Knižný tip Pravdy: Futbalová vojna
Jeden druhého má v hrsti
Povedia si, ako veľmi sa ľúbia, a Pietro vyriekne vetu, na ktorú si neskôr neraz spomenie: „Už sa nikdy nesmieme rozísť, máme jeden druhého v hrsti.“ Po pár dňoch však zistia, že ich vzťah sa vyčerpal, a rozídu sa. Pietro sa zblíži s Nadiou, ktorá učí na tej istej škole ako on, je plachá a zdržanlivá, ochotná vzdať sa svojich vedeckých ambícií kvôli rodine, na rozdiel od nespútanej a hašterivej Teresy, ktorá získala štipendium v USA a svojmu novému priateľovi, ktorý ju postavil pred dilemu – buď on alebo Amerika – bez váhania odpovedala: Spojené štáty.
Nadia splní očakávania, stane sa oddanou, starostlivou matkou a manželkou, pri ktorej sa Pietro môže znovu zapojiť do verejného života, písať knihy, stať sa verejne známou osobnosťou. Inšpiráciou je pre neho však stále vzdialená Teresa. Manželkina nenápadná obetavosť zostáva v tieni, na ocenenie od prezidenta preto ich dcéra môže navrhnúť len otca.
Keď sa Pietro dozvie, že ho na tej slávnosti má ako známa osobnosť predstaviť publiku jeho bývalá žiačka a milenka Teresa, teraz už svetoznáma vedkyňa, radšej na slávnosť nepríde. Teresa mu, hoci žartom, chcela povedať: „To, čo nás robí lepšími, nie je výchova náklonnosťou, ale výchova strachom“.
Čítajte aj Sviatok literatúry s najlepšími autormi a horúcimi novinkami
Trilógia o citoch
Dôvernosti sú druhou z trojice posledných Starnoneho kníh, ktorú si môžeme prečítať v slovenčine. Tou prvou, aj podľa roku vydania v Taliansku, boli Zviazaní (Lacci, 2014), ktorú Inaque vydalo pred dvoma rokmi, tiež v preklade Petra Bilého. Druhou v poradí, podľa toho, ako ich autor napísal, bol Žartík (Scherzetto, 2016), ale tú ešte v slovenskom preklade nemáme. Dôvernosti vyšli ako tretie (La confidenza, 2019) a k nám sa teda dostali veľmi rýchlo.
V Taliansku sa pre tieto tri Starnoneho knihy objavilo označenie „trilogia sentimentale“. Vlastne to ani netreba prekladať, význam si ľahko domyslíme, no slová môžu klamať, nemusia v sebe skrývať to, čo vidno na prvý pohľad.
Hoci sentiment v slovenčine znamená cit, sentimentálny už znamená precitlivený. V taliančine „sentimento“ znamená cit, pocit i zmysel a „sentimentale“ znamená skôr citový, ako precitlivený, hoci aj v tom význame sa používa. Starnoneho tri knihy bude preto primeranejšie označiť ako „trilógiu o citoch“. Nie sú totiž vôbec sentimentálne.
Čítajte aj Taliansky spisovateľ Nicola Lagioia: Dnes ťažko rozlíšiť, kde sa končí biznis a začína sa zločin
Jeden z najvznešenejších citov opisuje v Dôvernostiach takto: „Láska, ako som ju zažil ja, je láva surového života spaľujúca jemný život, je výbuchom, ktorý ničí pochopenie a ľútosť, rozum a dôvody, zemepis a dejiny, zdravie a chorobu, bohatstvo a chudobu, výnimku a pravidlo.“ V manželstve to funguje inakšie. Keď sa Pietro chválil, že svojimi knihami zarobil peniaze, musela mu Nadia, ktorá mu práve žehlila košele na cestu, pripomenúť: „Zarobili sme. Bezo mňa by si nenapísal ani riadok. Vo veciach, ktoré píšeš, v tvojom cestovaní kade-tade, v tvojom úspechu, v tvojej márnomyseľnosti a v prijímaní pochvál a získavaní si rešpektu je kopa môjho času.“
Čítajte aj Knižný tip Pravdy: Kukolka
