O Milanovi Rastislavovi Štefánikovi existuje bohatá literatúra, komiksový román však poskytuje celkom nový uhol pohľadu na túto osobnosť a jej dobu. Beletrizovaný príbeh, vyjadrený výtvarne, umožňuje pohľad na javy, ktoré sú inak ľudskému oku skryté.
Kresba prezradí emóciu, ktorá sa slovami ani nedá opísať, v skratke načrtne zložitý charakter, umocní náladu, vnesie humor alebo naznačí zúrivosť. Je zaujímavé vidieť v takomto hravom stvárnení slávne postavy histórie, ako je napríklad T. G. Masaryk alebo Edvard Beneš. Všetko, čo je obsiahnuté v historických publikáciách – a je to často kontroverzné – poskytuje aj komiksový román, ale uvoľnenejšie, zábavnejšie. Autori si môžu dovoliť privátnejší pohľad a zamerať sa na ľudskú prirodzenosť, ktorá je podstatou všetkého diania, hoci sa decentne radšej zamlčiava.
Kuloárne svedectvá
Takže – v tomto diele je to inak. Čitateľ sleduje veľké postavy dejín aj v intímnych chvíľach, v dôverných rozhovoroch, v chúlostivých situáciách a stále cez príjemné a originálne obrázky Václava Šlajcha. Tento výtvarník, pedagóg a ilustrátor patrí k novej vlne tvorcov českého komiksu, zvanej Generácia 0.
Žije v Plzni. Za komiksovú tvorbu získal cenu Muriel a zaujímavé je aj to, že spolupracoval s Janom a Zděnkom Svěrákovcami na filme a knihe Tři bratři. Ďalšia autorka knihy, scenáristka Gabriela Kyselová, spolupracovala zasa na filme Cesta do nemožna a tiež sa venuje tvorbe komiksov. Žije v Prahe. Spoluautor textov Michal Baláž je zasa známy scenárista a režisér úspešnej televíznej dokudrámy True Štúr. Žije v Bratislave.
Ako vidno, autorský kolektív je pestrý a ide o tvorivých ľudí z umeleckej oblasti. Štefánik nepatrí iba historikom, môžu si naň trúfnuť aj iní fanúšikovia a spracovať jeho príbeh po svojom. V tomto prípade sa autori sústredili predovšetkým na umelcov a iných zaujímavých ľudí, ktorí sa vyskytovali v okolí M. R. Štefánika. Vracajú sa napríklad do období jeho pobytu v Paríži, keď sa spriatelil aj s viacerými českými výtvarníkmi. Prijali ho medzi seba, vážili si ho a aj si ho obľúbili.
Čítajte aj Štefánik nestráca šarm ani v dokumentochHlavnou postavou príbehu (veľmi milo kreslená figúrka) sa tak vlastne stal sochár Bohumil Kafka, ktorý Štefánika tiež poznal z tých čias. A práve tento umelec je aj autorom sochy, ktorá dnes stojí na nábreží Dunaja v Bratislave a ktorú všetci dobre poznáme, no možno nie každý pozná jej osud. Mnohí si asi ani rýchlo nespomenú na meno autora.
Komiksový román približuje dramatické okolnosti vzniku tejto zaujímavej plastiky, kde Štefánik ležérne stojí, pripravený na čin, pokojný, pôvabný, nezávislý, oblečený ako pilot. Lietanie mu prinieslo radosť aj smrť, to všetko v soche je. Je krásna. Komiksový román približuje situácie, keď sa ešte len rozhodovalo, ktorý výtvarník bude toto dielo robiť. Približuje, aké boli okolo sochy sváry, ako napokon bola zrealizovaná, ale aj zničená (na nábreží v Bratislave je kópia.).
Kto si pozrie obrázky na túto tému v komikse, iste si doplní vedomosti o udalostiach aj z iných prameňov. V knihe sú totiž stvárnené aj rôzne kuloárové situácie (nie priamo fakty), ktoré čitateľ inde nenájde a ktoré ho nabudia, aby si zopakoval dejiny.
Je len samozrejmé, že čím lepšie ovláda čitateľ históriu a umenie, tým mu komiks dá viac, ale on má aj svojbytnú hodnotu umeleckého diela „na pozeranie“. A v prehliadke nechýbajú ani múzy z Tahiti, ani ženy, ktoré Štefánik miloval alebo ich uznával, stvárnená je jeho rodina, rôzne lokality, v ktorých sa vyskytoval, dobové tlačivá a podobne. Konfrontovať si svoje predstavy s fantáziou výtvarníka je zážitok.
Miláčik najviac vybaví
Dobre, že v publikácii je aj zoznam účinkujúcich, ktorý pomáha v kreslenom príbehu lepšie sa orientovať. Vystupuje v ňom napríklad aj Louise Weissová, spisovateľka a politička, ktorá bola začiatkom minulého storočia veľmi vplyvnou osobnosťou vo Francúzsku a pomáhala Štefánikovi nadväzovať kontakty s dôležitými ľuďmi. (Neskôr nevedela predýchať, že sa Štefánik zasnúbil, urobila mu scénu a vrátila mu darované perly – aj takáto pasáž je v knihe.)
Tu treba opäť pripomenúť, že Štefánik mal veľký dar šarmu, každý ho rád videl, všade ho radi prijímali. Bez takéhoto človeka by sa jednoducho štát ani zakladať nedal. Nestačilo mať ideu samostatnosti, musel ju uznať svet. A o toto sa Štefánik pričinil. Mohol o projekte rozprávať v rozhodujúcich salónoch a kabinetoch a získavať tak podporu pre nové Československo.
Iní sa na také miesta ani nedostali. (Politici sú najradšej medzi svojimi, on sa nebál ľudí.) Bola to tá najfajnovejšia diplomacia, vychádzajúca z osobných kontaktov a z vysokej kultúrnosti, ktorá spája ľudí z rôznych prostredí. Štefánik mal dôveru aj vďaka umeleckým kruhom, v ktorých sa pohyboval. Dá sa teda povedať, že umelci tiež pomohli k vzniku štátu.
V knihe vystupuje ešte napríklad významný český architekt Josef Gočár, ktorý navrhol budovu Banky československých légií z roku 1923, alebo slávny medailér Otakar Španiel, ktorý pôsobil po štúdiách v Paríži a spriatelil sa tam so Štefánikom. V čase vznikajúceho Československa sa stal veľmi žiadaným sochárom a navrhoval aj nové československé mince. V príbehu vystupuje tiež slávny maliar František Kupka alebo sochár Otto Gutfreund.
No a ako už bolo spomenuté, v Paríži sa zoznámil Štefánik so sochárom Bohumilom Kafkom, ktorý bol členom pražského spolku Mánes a je aj autorom sochy Jána Žižku na pražskom Vítkove. O tom všetkom sú v knihe zaujímavé pasáže (obrázky). Skrátka, Štefánik aj ako hrdina komiksového románu otvára mnohé dvere, za ktorými sa skrývajú ďalšie pútavé príbehy.