Foto: Slovart
Ako už názov môže napovedať, táto obsiahla kniha vznikla na základe fotografií. Dokonca by sa dalo povedať, že staré historické fotografie sú hlavným hrdinom celého románu, a napriek tomu z nich netreba zotierať prach, jednotlivé postavy z obrázkov vystupujú aj so svojimi príbehmi a pôsobia veľmi živo.
Do objektívu sa usmievajú dievčatá ležiace na deke alebo sediace v člne, statkárska rodina, fičúr na koni aj politický rečník obklopený slávnostnou výzdobou v národných farbách. Navzájom si ako rozprávači odovzdávajú slovo, a hoci môžete byť o celú generáciu mladší, akoby ste si len v pamäti vybavili niektoré dávnejšie chvíle, ktoré ste prežili so svojou rodinou a s priateľmi vo svojom meste.
Tak ako je pre fotografa dôležité prirodzené svetlo, román Pála Závadu plynie rovnako prirodzene. Jeho hrdinovia a hrdinky prežívajú svoje lásky, zrady a sklamania, dozrievajú a menia sa vo víre búrlivých politických udalostí 30. rokov minulého storočia, keď sa už schyľovalo k druhej svetovej vojne.
Čítajte viac Exkluzívny Michelangelo. Pre Slovensko iba 111 kusov
Už zmena scény na snímkach vypovedá o veľkých historických obratoch: spokojných sedliakov po žatve striedajú vojaci v uniforme, kravy vymení traktor aj guľomet a vzápätí kolovrátok, namiesto statku je na snímke láger alebo päťcípa hviezda.
Obyčajní ľudia, muži aj ženy, Maďari, maďarskí Slováci aj Židia žijú svoje životy zvečnené na fotografiách a v dlhom časovom rozpätí, pred vojnou, počas nej aj po nej sa ich osudy všelijako menia. Z priateľov sa môžu stať protivníci, so zaľúbených sklamaní, z dôležitých pánov niktoši a naopak.
Niektorí sa pri výmene obyvateľstva presídlia a naveky stratia svoj domov, iní naveky zmiznú. O niekoľko desaťročí niektorí akoby na všetko zabudli, s ľahkým srdcom prezerajú retušované fotografie. A niektorí chcú svoje meno vpísať do histórie.
Dejiny máme všetci spoločné a tie sú ťažké. Je dôležité, aby same spoznávali stále nové pohľady na našu minulosť
Dej sa prepletá viacerými časovými rovinami, nepostupuje chronologicky, mení sa čas aj miesto. Pál Závada si ako postavy svojich románov volí najmä slovenských presídlencov, ktorí od 18. storočia prišli do Békešskej župy, do Slovenského Komlóša.
Aj jeho starí rodičia hovorili slovenčinou po „komlóšsky“. Prináša hrdinov všedných dní, obyčajných ľudí, ktorých konfrontujú veľké udalosti histórie s malými dejinami ich rodiny, mesta, dediny.
„Hát ale pre kího frasa bolo načim domov opúšťať? Bárby som to mohou pochopiť! Keď už edon raz človek bou doma tam, kde bou, ako mohou byť, anciáša jeho, presvedčení, že voľakde inde bude doma viacej?“ Takto prežíva presídlenie bývalý sudca Semetka, Slovák, ktorý bol doma v Maďarsku a na Slovensku domov nenašiel.
A na inom mieste si aj odpovedá: Veď človek nie je vôl, čo ho iba tak prevedieme z jednej paše na druhú. A že veď človeka nerobí človekom len jeho telesná a duševná osobnosť, len jeho meno a jeho remeslo, ale aj jeho prostredie, jeho spomienky a minulosť, jeho známi, priatelia, ba dokonca aj jeho protivníci.
Čítajte viac Ocenili najkrajšie knihy Slovenska
"Keby ste mi, drahí priatelia, položili otázku, prečo sa dedina T., ktorá sa v priebehu storočia postupne pomaďarčovala, začala po prechode frontu náhle poslovenčovať, nebolo by ľahké odpovedať… Vari Tisov štát, ktorý sa dal k hitlerovskej ríši pripojiť ako slovenský, nemá miesto medzi padlými?
Ani sám nerozumiem, prečo Slovač v našich končinách stúpla na cene – počet miestnych ľudí rozprávajúcich po slovensky totiž nenarástol, len je menej tých, čo hovoria po maďarsky… Oveľa väčšou príčinou úbytku ľudí s materinskou maďarčinou je však fakt, že tí, čo boli zaradení medzi Židov, sa viac domov vrátiť nemohli, a ktorí sa mohli, tiež radšej odvandrovali," uvažuje jeden z rozprávačov.
Autor Pál Závada k tomu na besede na knižnom festivale BRaK dodáva: Dejiny máme všetci spoločné, a tie sú ťažké. „Je dôležité, aby sme spoznávali stále nové pohľady na našu minulosť, aby sme si o tom, čo sa dialo v strednej Európe v minulosti, mohli utovoriť vlastný názor,“ povedal Pál Závada.
Román Pála Závadu Prirodzené svetlo vyšiel vo vydavateľstve Slovart v preklade Evy Andrejčákovej.
