Bremeno minulosti je v poradí 32. dánovka

Mám rada "dánovky“, ktoré sa odohrávajú v 90. rokoch. Neviem to racionálne vysvetliť, možno preto, že sa v tom čase "lámal“ socializmus na kapitalizmus a bolo to "pestré“ obdobie. Svoje urobila aj porevolučná amnestia. Autor vo viacerých svojich knihách ukázal, že nič nie je čierno-biele, že v opľúvanom socializme boli mnohé veci, ktoré neskôr stváralo mafiánske podsvetie, nepredstaviteľné.

04.08.2021 06:00
Dominik Dán, Bremeno minulosti, kniha, krimi Foto:
V poradí 32. kniha Dominika Dána vyšla začiatkom leta 2021.
debata

Takisto nie všetci bývalí "trojpísmenkoví“ (rozumej ŠTB) majú v jeho knihách len negatívne prívlastky. Napríklad Ivan Canis, ktorý zasa tvorí v najnovšom diele "Bremeno minulosti“ dvojicu s vyšetrovateľom Richardom Krauzom, vo viacerých príbehoch načiera aj do svojich niekdajších kontaktov a známostí a rozhodne nepôsobí ako postava, ktorú by mal čitateľ nenávidieť.

"Bremeno minulosti“, v poradí 32. kniha Dominika Dána, sa začína vo februári 1991, hoci jedna z dejových línií sa vráti ešte do hlbokých čias socializmu. Aj predchádzajúca "dánovka“ (volá sa "V tieni“) bola zasadená do deväťdesiatych rokov. Spisovateľ a kriminalista opätovne siahol v policajných kartotékach do zásuvky z rovnakého obdobia. A opätovne ukázal policajnú realitu – niektorých páchateľov je možné vypátrať i potrestať a na iných nedočiahnete. A treba dodať, že tento nesporný fakt platí aj pre súčasnosť.

Ale poďme k obsahu najnovšej knihy bez prezradenia pointy: v zásade ide o dve základné dejové línie. Staršia vykopaná kostra, ktorú je dosť veľký problém identifikovať, verzus mŕtvola vysokoškolského profesora, ktorý bol, naopak, známy až priveľmi. Svojou záľubou v študentkách. Pri pátraní po pôvode kostrového nálezu sa dovzdeláte v stomatológii, najmä v oblasti endodoncie, a pri pitve pedagóga sa dozviete niečo z oblasti mužskej anatómie pohlavných orgánov a ich priemernej dĺžky (kto nemôže vydržať, je to strana 95).

Vraha, ktorého tušíte, potrestať nemožno pre nedostatok dôkazov, naopak, iný sa znenazdajky vynorí práve vďaka nálezu kľúčového dôkazu, ktorým je vražedný nástroj.

Keďže patrím medzi Dánových čitateľov, ktorí postupne prečítali každú jednu jeho knihu (obyčajne vydáva dve ročne), doslova starnem spoločne s ním. Nemôžem však povedať, že aj s jeho knižnými postavami, pretože tie s ktorýmkoľvek ďalším dielom bez problémov omladnú a vrátia sa do minulosti. Nikdy totiž neviete, v ktorom časovom období sa bude odohrávať najbližší príbeh. A ak som si pri v poradí dvadsiatej knihe "Jednou nohou v hrobe“ myslela, že autor už neprekročí svoj tieň (v mojich očiach bola slabá), nasledujúca, dvadsiata prvá kniha (,,Krv nie je voda“) bola zasa dobrá. A tak to ide ďalej ako na sínusoide. S priateľmi, ktorí sú tiež vernými fanúšikmi tohto autora a prečítajú každú novú knihu v priebehu maximálne dvoch večerov, sme skonštatovali, že názvy aj príbehy sa nám za tie roky parádne doplietli. Dokonca aj dej tejto najnovšej sme už museli slovne spoločnými silami zrekonštruovať.

Pri čítaní "dánoviek“ však nejde o to, koľko ste si zapamätali zo samotného príbehu. Ide o tie jedinečné chvíle, ktoré s knihou strávite. A ja si pamätám aj na také, keď som o druhej v noci nakŕmila plačúce dieťa (dnes školáka na druhom stupni) a namiesto zaslúženého materinského spánku som zažala lampu a nedočkavo som čítala práve tohto autora. A spomínam na ne rada. Takéto "Bremeno minulosti“ môže byť vlastne celkom príjemné.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #thriller #román #krimi #Dominik Dán