Eva Andrejčáková: Ako sa prekladá maďarský Slovák Pál Závada do slovenčiny

Autor Jadviginho vankúšika Pál Závada je populárny maďarský spisovateľ slovenského pôvodu. Narodil sa v roku 1954 v Slovenskom Komlóši, čo je mesto v maďarskej Békešskej župe. Je to centrum slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku, takže knihy Pála Závadu sú mimoriadne zaujímavé aj pre nás. Nedávno mu vyšiel v slovenčine nový titul Prirodzené svetlo, v ktorom sa rozprávanie odvíja od fotografií, ako keby sa listovalo v rodinnom albume, ale je to listovanie v dejinách. Objemný román - vyše 600 strán - preložila Eva Andrejčáková, ktorá nám porozprávala aj o tom, ako sa prekladá text maďarského Slováka do slovenčiny, či jej do toho hovoril a ako Pála Závadu pri práci spoznala aj osobne.

06.08.2021 06:00
Eva Andrejčáková s Pálom Závadom Foto:
Eva Andrejčáková s Pálom Závadom.
debata

Kniha Prirodzené svetlo má vyše 600 strán, bola to asi fuška. Vedeli ste, do čoho idete? Odkedy sa zaoberáte textami Pála Závadu?

Prvým impulzom bol jeho román Jadvigin vankúšik v skvelom slovenskom preklade Renáty Deákovej ešte v roku 1999, ktorý vyšiel v dnes už neexistujúcom vydavateľstve Kalligram. Kniha je odvtedy rozchytaná a veľmi sa teším, že čoskoro ožije vďaka Slovartu v druhom vydaní. Ako čitateľku ma svojho času jej príbeh uchvátil, použitý jazyk zo zmiešaného prostredia maďarských Slovákov na juhu Maďarska v Slovenskom Komlóši rozohral moje skryté emócie a prebudil vo mne dvojitú identitu, ktorú som dovtedy z rôznych dôvodov vedome potláčala.

Čoskoro mi práve Renáta Deáková ako zostavovateľka prvej prekladovej antológie súčasnej maďarskej prózy ponúkla možnosť vyskúšať si prácu na umeleckom preklade. Čas ukázal, že jej hra s literárnym jazykom bola skutočne zlomová a prístupy k textu, ktoré volila, zasiahli nielen do môjho osobného života, ale aj do prekladateľského a literárnovedného vývoja na Slovensku vôbec.

Postupne okolo seba vytvárala čoraz širší okruh ľudí, ktorý sa začal systematicky zaujímať o preklad maďarskej literatúry do slovenčiny a neskôr aj naopak. Z našich neformálnych stretnutí vzišlo v roku 2018 rozhodnutie preložiť Závadov román Prirodzené svetlo, ktorý v Maďarsku vyšiel v roku 2014 pod názvom Természetes fény. Tento rok dokonca vznikol podľa jeho predlohy aj rovnomenný film, ktorý na festivale Berlinale získal Strieborného medveďa.

Ako ste sa zoznámili a čo vás zblížilo? Ste kamaráti?

Pál Závada založil svoje písanie na dlhoročných výskumoch prostredia, z ktorého sám pochádza. V románe Prirodzené svetlo ho umocnil množstvom starostlivo vyberaných dokumentárnych fotografií, ktoré vklinil priamo do textu a rámcuje nimi autorské fabulácie, založené na priamych historických faktoch. Motív etnického spolužitia ľudí z dedín na juhu Maďarska, kam sa Slováci presídľovali v minulých storočiach, tak rozvinul do veľkolepého príbehu o politických pnutiach v tridsiatych rokoch minulého storočia, ktoré vyústili do druhej svetovej vojny, holokaustu a nedobrovoľného presídľovania obyvateľstva.

Napriek ťažkým témam vnímam jeho literárny jazyk ako veľmi svieži, otvorený, s iskrou vtipu, vzácnym nadhľadom a ohromnou výpovednou silou. História, ktorá nás dodnes prepája, ma zbližuje s autorom v širších súvislostiach rovnako ako všetkých jeho čitateľov, citlivých na naše spoločné dejiny. A v tých užších je to okrem pracovno-priateľských vzťahov napríklad osobitý komlóšsky jazyk. Hovorili ním aj moji starí rodičia, ktorí sa po vojne presídlili z južného Maďarska späť na južné Slovensko.

Musí byť zaujímavé prekladať do slovenčiny autora, ktorý vie po slovensky. Používa v maďarčine slovakizmy?

Pál Závada po slovensky všeličo rozumie, ale jeho slovná zásoba je viazaná na rodisko, najmä a cez činnosti súvisiace so životom v rodnej dedine či cez tamojšiu typickú kuchyňu. Rád rozpráva rečou svojich predkov, je plná úprimných, prekvapivo živých momentov. Z detstva si tento jazyk pamätám a práve vďaka Pálovi Závadovi som ho mohla po dlhom čase oživiť.

Aj v románe Prirodzené svetlo, podobne ako v predchádzajúcich, nechal niektorých svojich hrdinov povedať slovko-dve v komlóštine, ale robil to tak, aby maďarskému čitateľovi, ktorý nerozumie, vzápätí inou cestou významy osvetlil. Pri preklade jeho textu som s komlóštinou mohla pracovať oveľa bohatšie, keďže slovenskému čitateľovi je jazykovo bližšia, len si bolo treba určiť, ktorých postáv sa bytostne týka.

Podľa Závadovho románu Prirodzené svetlo... Foto: Tamás Dobos
Prirodzené svetlo - film Podľa Závadovho románu Prirodzené svetlo vznikol tento rok aj rovnomenný film, ktorý získal na festivale Berlinale strieborného medveďa.

Nehovorí vám Závada do preložených textov?

Bez ohľadu na to, či som, alebo nie som s autorom v priamom kontakte, nastupuje pri preklade veľa faktorov, ktoré sa pri rozhodnutiach, ako v danej chvíli s daným textom pracovať a ktoré riešenie zvoliť za najvhodnejšie, berú do úvahy. Keďže Pál Závada je nielen výborný autor, ale aj veľmi ochotný, otvorený, príjemný človek, mala som možnosť všeličo s ním osobne prediskutovať. Často ma on sám pobádal k uvoľnenejším, slobodným riešeniam. Aj vďaka tomu som sa mohla pri presadzovaní pôvodného textu odvážnejšie rozhodovať. Na druhej strane som stále ostávala v napätí jeho myšlienkovej logiky, zrozumiteľnosti, charakteru.

Prekvapuje vás Závadov text pri prekladaní? Sú niektoré pasáže ťažké?

Román Prirodzené svetlo je mnohovrstevnatý, pracuje s rôznymi naratívmi v rôznych dejových líniách, fyzických a mentálnych priestoroch, má mnoho rozprávačov, ktorých charakterizujú rozličné žánre, ich príbehy sa postupne prepletajú, stupňujú, vlievajú jeden do druhého. Dej prekvapuje zvratmi v konaní postáv na pozadí osobných či spoločenských situácií, nenápadnými zápletkami, ktoré majú ďalekosiahle následky. Autor využíva komplikované, často krkolomné súvetia. Prenášať ich do iného jazyka znamená riešiť kontext, neupínať sa na samoúčelné riešenia.

Text vás zároveň pohlcuje, vyvoláva emócie, a vy sa slovo po slove musíte dostať k jeho obnaženej konštrukcii, v reálnom čase a priestore budovať vlastnú prekladateľskú stratégiu. Čerpáte zo slovníkov, z rád odborníkov, v mojom prípade napríklad od historikov venujúcich sa slovensko-maďarským dejinám či od vojenských historikov alebo aktívnych predstaviteľov židovskej, nemeckej, maďarskej národnostnej menšiny. Pri komlóštine mi pomohol aj vzácny komlóšsky nárečový slovník. A rozhodne by som si prácu na preklade nevedela predstaviť bez kritických prekladateľských seminárov, kde si spolu s ďalšími prekladateľkami z maďarčiny do slovenčiny komentujeme navzájom svoje prístupy k prekladom.

Obálka knihy Pála Závadu Prirodzené svetlo. Foto: Slovart
Prirodzené svetlo Obálka knihy Pála Závadu Prirodzené svetlo.

Sledujete maďarskú literatúru aj mimo tvorby Pála Závadu?

Pri sledovaní maďarskej literatúry si rada dávam poradiť od ľudí, ktorí prostredie aktívneho maďarského literárneho života dobre poznajú, vyznajú sa aj v jeho zákulisí, majú cit pre kvalitné texty a žijú súčasnou kultúrou. V posledných rokoch je situácia čoraz chúlostivejšia, nie preto, že by maďarské prostredie neponúkalo kopu kvalitných titulov, skôr v dôsledku kultúrnej politiky. Tá literárny život v Maďarsku úplne centralizovala a urobila ho totálne závislým od inštitúcie, cez ktorú ako jedinú tečú finančné toky do kultúry a rozhoduje o nich jediný človek, samozrejme, verný stúpenec Viktora Orbána.

Oddeliť charakter a občiansky postoj spisovateľa od jeho diel je o to komplikovanejšie, že jeho meno sa dá skompromitovať aj bez jeho vedomia, a keď sa ohradí, nedajbože protestuje, ostane zo štruktúr literárneho života doma prakticky vyradený, v lepšom prípade sa oňho stará vydavateľstvo, ak chce jeho knihy naďalej vydávať.

A čo z našej literatúry uspelo v Maďarsku?

Prijímanie slovenskej literatúry v Maďarsku – ale aj inde vo svete – potrebuje veľkú podporu štátu, inštitúcií, vydavateľstiev, občianskych združení, médií a osvietených jednotlivcov, aby sa dostala do pozornosti čitateľov. Táto súčinnosť je popri silnom vplyve ľudského faktora náročná práve v nastavení kultúrnej politiky zainteresovaných krajín, ktoré sú danou literatúrou zastúpené. V tomto zmysle najprajnejšou možnosťou za celé obdobie od pádu komunizmu bol pre slovenskú literatúru v Maďarsku Medzinárodný knižný festival v Budapešti v roku 2016, kde bolo Slovensko pozvané ako čestný hosť.

Vďaka obrovskému úsiliu správnych ľudí na správnych miestach, často tých najmenej viditeľných, ale aj vďaka významnej ministerskej finančnej podpore, sa podarilo rozbehnúť intenzívnu spoluprácu medzi spisovateľmi, prekladateľmi, vydavateľmi, médiami a literárnovedným podhubím, výsledkom čoho boli desiatky diel zo súčasnej slovenskej literatúry preložené do maďarčiny, zachytené aj odbornou kritikou a verejnosťou. Preto možno povedať, že pojem slovenská literatúra dnes v Maďarsku nie je neznámy a diela našich etablovaných autorov majú reálnu šancu na život v inom jazykovom prostredí.

Eva Andrejčáková (vpredu) s Pálom Závadom a... Foto: Archív Evy Andrejčákovej
Pál Závada, Eva Andrejčáková Eva Andrejčáková (vpredu) s Pálom Závadom a kolegyňou prekladateľkou Renátou Deákovou.

Čo by ste chceli preložiť?

Vďaka novému maličkému vydavateľstvu August august som si práve splnila malý sen a pred mesiacom tak mohla vyjsť autobiografická knižná esej Pétera Nádasa Vlastná smrť. Autor v nej po život ohrozujúcom zdravotnom kolapse zachytáva vlastné vedomie na prahu smrti v kontexte celkovej sociálnej a mentálnej úrovne spoločnosti.

Momentálne spolu s kolegyňami z nášho prekladateľského tímu dávame dokopy texty do pripravovaného čísla nového literárneho časopisu Verzia, ktoré sa bude venovať jednému z najdôležitejších maďarských spisovateľov 20. storočia Miklósovi Mészölyovi. Veľmi držím palce obom vydavateľským platformám, aby vydržali a etablovali sa. Po týchto prekladateľských „záťahoch“ si zatiaľ dávam pauzu a nechávam si viac priestoru na čítanie. Uvidíme, čo to prinesie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #prirodzené svetlo #prekladateľ #Eva Andrejčáková #Pál Závada #Jadvigin vankúšik