Foto: archív rodiny
V polovici júla, len niekoľko dní pred výročím jeho 141. narodenia, bola v košarišskej kostole v rámci slávnostných služieb Božích uvedená do života nová publikácia o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorého meno je neodmysliteľne späté s týmto regiónom.
Kniha Tu sú jeho korene nie je faktografickým ani chronologickým výpočtom Štefánikových životných osudov, predstavuje jeho najbližšiu rodinu, potomkov po súrodencoch a ich životné cesty, ktorých korene ležia práve v prostredí a tradícií rodných Košarísk.
Knihu uviedli do života brezovským pierkom z kvetín a byliniek z rodného Štefánikovho kraja. Stretnutie a výstava pripomenuli hneď viacero významných výročí – 30. výročia vzniku Spolku rodákov M. R. Štefánika v Košariskách a 15. výročie vzniku klubu, neskôr pobočky Spolku rodákov M. R. Štefánika Košariská – Dunajská Lužná pod vedením Oľgy Reptovej.
Život v tomto kraji i na miestnej fare u farára Pavla Štefánika, Milanovho otca, bol radostný aj žalostný. Ak v „dnešnom svete pomýlených hodnôt strácame orientáciu, je o to viac potrebné hľadať istotu a naše korene v hodnotách ako sú dobré vzťahy, rodina a práca,“ uviedol vo svojej slávnostnej kázni Ján Hroboň, biskup ZD ECAV na Slovensku. Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Košariskách-Priepasnom, ktorý oslávil 150. výročie vzniku, založil v roku 1871 práve otec M. R. Štefánika Pavel.
Rovnako 150 rokov uplynulo v júli od svadby Pavla Štefánika a Albertíny Jurenkovej. Tá sa konala na Košariskách 4. júla 1871. Pri tento príležitosti bola otvorená výstava k tomuto jubileu priamo v priestoroch miestneho evanjelického kostola.
Chceli sme vám priblížiť miesta a hlavne ľudí, ktorí ho formovali, vďaka ktorým sa stal naším národným pokladom.
Výstava s rovnomenným názvom ako nová publikácia „Tu sú naše korene“ sa venuje spolkovému kultúrnemu životu v regióne pod Bradlom v medzivojnovom období a pripravil ju Spolok rodákov M. R. Štefánika a Múzeum MRŠ v Košariskách. Obe výstavy si návštevníci môžu pozrieť do konca septembra tohto roku.
Dcéra autorky Oľgy Plačkovej, Anna Bašnárová, stojí za novou publikáciou ako hlavná zostavovateľka s jej neutíchajúcim entuziaizmom a elánom. „Jej obsahom nie je Štefánikova životná cesta, dielo či tragický koniec. Chceli sme vám priblížiť miesta a hlavne ľudí, ktorí ho formovali, vďaka ktorým sa stal naším národným pokladom. Dali sme si za cieľ vyhľadať dosiaľ nepublikované dokumenty, v ktorých nájdete jeho rodičov, súrodencov a iných ľudí, ktorí ho sprevádzali od detstva, cez mladosť, dospelosť. Krátko mu bolo dopriate žiť, veľa vykonal. Viďme v tom Boží múdry úmysel. Lebo je jasné, že viera ho sprevádzala po celý život."
Neoddeliteľnou súčasťou knihy je prehľad pôsobenia farárov a farárok v Košariskách po Pavlovi Štefánikovi, ktorý tu do svojej smrti v roku 1913 strávil 42 svojho života. Všetkých spájala, okrem starostlivosti o miestnu komunitu, aj vytrvalosť, húževnatosť a vernosť, rovnako ako zborovú farárku Zuzanu Durcovú. Ona bola poslednou nasledovníčkou farára Pavla Štefánika na košarišskej fare, rovnako ako jej predchodcovia Michal Valášek, Štefan Bojnák, Pavel Proksa a Ladislav Valášek. Venovala sa práci s dospelými i s mládežou, založila hudobné zoskupenie Zvonkohra Košariská-Priepasné. Za jej pôsobenia (2002–2021) zrekonštruovali faru i kostol. V čele miestnej evanjelickej komunity stála posledných takmer dvadsať rokov a lúčenie s ňou v rámci služieb Božích bolo dojemné. Novým pôsobiskom Zuzany Durcovej ako zborovej farárky sa stal od augusta Cirkevný zbor v Levoči.
Foto: archív rodiny
V knihe sa objavuje aj meno Vladimíra Polívku, profesora učiteľského ústavu a poslanca Národného zhromaždenia v Prahe, ktorý bol manželom Oľgy Polívkovej, rodenej Štefánikovej, dcéry sestry Milana Štefánika, rovnako Oľgy. Dodnes je možné na webovej stránke českého Národného zhromaždenia nájsť záležitosti, ktorými sa v parlamente venoval, interpelácie a ďalšie záznamy, dokumentujúce jeho činnosť ako poslanca. Je autorom mnohých publikácií o M. R. Štefánikovi, T. G. Masarykovi, napríklad aj o českom skladateľovi Bedřichovi Smetanovi či významnej monografie Lučenec a kraj Novohradský.
Na publikácii Tu sú jeho korene spolupracovali aj bratia Lackovci, Dušan a Branislav, ktorí pochádzajú zo slávneho štefánikovského rodu po Milanovej sestre Oľge. Branislav Lacko na prvý podnet vydať knihu spomína takto: „Myšlienka vydať publikáciu venovaná rodičom Milana R. Štefánika a ich deťom vznikla už v roku 2013, pri pripomenutí si 100. úmrtia Pavla Štefánika, Milanovho otca a 160. výročia narodenia jeho matky Albertíny. Pri rozhovoroch na fare po oslavách sme s pani Plačkovou, predsedníčkou spolku Rodákov MRŠ a košarišskou farárkou Zuzanou Durcovou hovorili okrem iného aj o myšlienke, že by bolo vhodné, keby spolok rodákov opäť vydal nejakú publikáciu, týkajúcu sa M. R. Štefánika, napríklad k pripomenutiu jeho rodičov a súrodencov, ktorých osudy boli nemenej zaujímavé, ako to bolo u Milana.“
Foto: Martin Broniš
Nasledovalo obdobie zbierania podkladov: „Následne sme s bratom Dušanom zistili, že publikácia s názvom „Mamičke Štefánikovej“, ktorú pripravil Vladimír Polívka, manžel Milanovej netere Oľgy tesne pred tragickým nešťastím pri Kežmarku, bola posmrtne vydaná len malým nákladom miestnou tlačiarňou v Banskej Bystrici. Rukopis sme objavili v pozostalosti Vladimíra Polívku a pri našej ďalšej návšteve sme ho priviezli na Košariská.“
Čas, ktorý sa do vydania knihy neúprosne krátil, využili Lackovci na získavanie ďalších zaujímavých historických materiálov. Dušan Lacko objavil v Pražskom archíve ČCE kralickú bibliu Milana Štefánika, následne Oľga Plačková našla v historickom archíve Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade bibliu jeho brata Kazimíra s venovaním od svojej matky. Získané materiály sú súčasťou publikácie v kapitole „O Bibliách Štefánikovcov“. D. Lacko je rovnako autorom textu o ThDr. Viktorovi Hájkovi, synodnom seniorovi ČCE, ktorý sa stal následníkom pastoračného odkazu Pavla Štefánika v ďalších generáciách.
Autorom kapitoly „Majster Ján Hus a Dr. Martin Luther v československej vzájomnosti“, ktorá vhodne dopĺňa s ohľadom na kralické vydanie biblie MRŠ nadväznosť medzi Janom Husom a Martinom Lutherom je Branislav Lacko: „K tejto myšlienka nás, teda mňa a Dušana, priviedol aj pomník Jána Husa v Brezovej pod Bradlom, ako jeho jediný pomník na Slovensku. Aspoň sme nenašli nikdy zmienku, že by bol ešte nejaký iný.“ Text vhodne doplnil historik Matúš Valihora, riaditeľ Múzea na Brezovej pod Bradlom. Životopis Ondreja Titěru, ktorý je prapravnukom farára Pavla Štefánika a rovnako ako jeho predok, farár v evanjelickom zbore v Jablonici, spracoval taktiež B. Lacko.
Záverečná kapitola je venovaná práve Spolku rodákov M. R. Štefánika a jeho aktivitám, ktoré pripomínajú a uchovávajú život, skutky a myšlienky tohto mimoriadneho človeka.
Myšlienka Oľgy Plačkovej pridať kresby detí zo života Milana Rastislava Štefánika do poslednej kapitoly knihu oživila a vhodne zakončila. Detské kresby sú dôkazom, že aj súčasná najmladšia generácia vníma aktívne odkaz a životné dielo tohto veľkého Slováka.
A ja ako autor článku taktiež pochádzam z rodinnej línie po Milanovej sestre Oľge, dodávam: Asi za všetkých priamych príbuzných Pavla Štefánika a Albertíny Štefánikovej úprimne ďakujem spolku za nielen krásnu publikáciu, ktorá veľmi citlivo a srdečne predstavuje rodinu MRŠ, no aj za neúnavnú prácu, ktorú vykonáva posledných tridsať rokov. Sme poctení a potešení, že kniha s krásnym grafickým dizajnom, ktorý vychádza z košarišských tradícií z dielne Hany Valihorovej ml., uzrela svetlo sveta vďaka všetkým, ktorí nezabudli a nesú ten pravý štefánikovský odkaz dodnes.
Vydanie publikácie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
