Tohtoročný prírastok opäť preložila Kristína Svrčková a pod dizajnom a grafickou úpravou je podpísaná Mária Rojko, ktorá na obálke využila krásnu ilustráciu Veroniky Klímovej.
Ali Smithová (ročník 1962) začala svoju tetralógiu písať v roku 2016 Jeseňou a zakončila ju v roku 2020 románom Leto. Knihy možno však čítať samostatne a v ľubovoľnom poradí.
Hneď na začiatku treba upozorniť, že nepôjde o ľahké čítanie. V anotácii sa píše, že Ali Smithová v knihe Jar zobrazuje brexitové Anglicko a svojím jedinečným štýlom upriamuje pozornosť na témy súčasnosti ako imigrácia, politika, klimatické zmeny, dezinformácie, sociálne siete či pandémia a vždy dôležitú prítomnosť ľudskosti, prijatia a dobra.
Román je rozdelený do troch častí a neustále mení perspektívy rozprávania. Vyznať sa v deji vyžaduje občas listovať naspäť a vracať sa k pasážam, ktoré až potom začnú dávať zmysel. Pozorný čitateľ sa však dočká mnohých podnetných myšlienok.
Čítajte viac Exkluzívny Michelangelo. Pre Slovensko iba 111 kusov
Jedným z hrdinov rafinovane komponovaného príbehu je televízny a filmový režisér Richard Lease, ktorý smúti za zosnulou priateľkou – scenáristkou Pat. Na začiatku stojí na vlakovom nástupišti niekde na severe Škótska a pýta sa, prečo sa tu ocitol.
Sám si aj odpovedá: „To je zlá otázka. Napovedá, že je za tým nejaký príbeh. Nie je. Predtým mal aj príbeh. Sám seba z príbehu odstraňuje, konkrétne z príbehu, ktorý zahŕňa: Katherine Mansfieldovú, Rainera Mariu Rilkeho, bezdomovkyňu, čo videl včera ráno na chodníku pred Britskou knižnicou, nadovšetko a predovšetkým smrť jeho priateľky.“
Tí všetci sa v románe vyskytnú, pretože Richard a Pat pracovali na scenári o fiktívnom stretnutí Mansfieldovej a Rilkeho. V druhej časti do deja vstúpia dve dievčatá – Brittany, ktorá pracuje v záchytnom centre pre migrantov, ktoré vyzerá ako väzenie, a tajomná, ledva 12-ročná Florence.
V tretej časti sa ich cesty prepletú. Na Jari sú azda najkrajšie nenápadné vsuvky, napríklad keď dievčatá cestujú vlakom z Londýna do Škótska a Florence povie: Ale ja nemám pas.
"Nepotrebuješ ho. Pre prekročenie tejto hranice. Teda zatiaľ nie,“ upokojí ju Brit. Bavia sa o tom, že Škótsko a Anglicko sú rozdielne krajiny a rozdiel sa dá vidieť. Alebo ironické pasáže o súčasných vypočítavých ambicióznych scenáristoch, ktorí všade pchajú sexuálne scény.
Krásne sú Smithovej obrazy, kde Richardova manželka "v jeho náručí plače, lebo jar, jej obľúbené ročné obdobie, sa skončila“.
On hovorí: "Nemôžeš plakať, že prichádza leto, povie jej. Pochopil by som, keby si plakala, že ide zima. Ale leto?“
"Môžem plakať, pre čo chcem, vzlykne žena.“
Už len pre niekoľko podobných miest sa Jar oplatí čítať. A počkať si na Leto.
