Jeho hrdinom je Jozef Kaplan, český lekár židovského pôvodu, rebelant a bohém, užívajúci si život plnými dúškami. Výborný tanečník a galantný muž si pri tónoch argentínskeho tanga Carlosa Gardela získava srdcia mnohých žien. "V jeho náručí sa aj ťarbavé a neohybné tanečnice stávali éterickými bytosťami.”
Jozef však nie je zvodca a ostáva voľný pre tú pravú. V 30. rokoch 20. storočia odchádza študovať do Paríža, divoký parížsky život po čase mení za stáž v Pasteurovom inštitúte v Alžírsku. Po boku verného kamaráta Mauricea prežije v meste Alžír vojnové roky, tu ho zastihne aj antisemitské besnenie. Pred deportáciou do koncentračného tábora ho zachráni riaditeľ inštitútu. Mladého Kaplana vysiela pod falošným menom doktor Garnier do odľahlého necivilizovaného kúta Alžírska, kde vyvíja lieky proti malárii, ale tiež rodí deti a čelí depresii zo samoty.
Kaplan po celý čas svojho vyše trojročného robinsonovského života dúfa, že sa stretne so svojím otcom, ktorý starne osamelý v ich pražskom byte. Alebo v koncentračnom tábore… "Prší bez prestania už tri dni. Obloha je smutná, jeden by si najradšej vystrelil mozog. Nikdy sa to neskončí. Je po mne, som zabudnutý v tejto diere. Zomriem tu. Na tom sprostom kúsku zeme. Keby som mal odvahu, šiel by som bojovať a už by som bol mŕtvy.”
Che v Československu
Po vojne sa vracia spolu so svojou budúcou francúzskou ženou – herečkou Christine – do Československa, ale otca už nenájde a takmer celý zvyšok života prežije v totalitnom režime. Nie je to však jediné, s čím musí zrelý muž žiť. Jeho láska odchádza so synom Martinom na návštevu mamy do Francúzska a už sa späť nevráti. Jozef prichádza o syna a musí sa sám starať o dcéru Helenu.
"V ten večer sa Jozef rozhodol, že urobí veľké upratovanie… Roztrhal fotky, obstrihol tie, na ktorých bola Christine s Helenou alebo Martinom. Hodil do kozuba album viazaný v koži a pozeral, ako pomaly horí. Zahodil spomienky, ktoré ho viazali s Christine, všetko, čo by mohlo pripomínať jej prítomnosť…”
Jozef po čase opúšťa poslanecké miesto aj komunistické ideály a stáva sa riaditeľom sanatória v nehostinnom českom kraji, v mestečku Kamenica. Až po dospelosť Heleny, čo sú presne dve tretiny knihy, čitateľ stále netuší, prečo román nesie názov Vysnívaný život Ernesta G. Konečne však tajomný muž prichádza na scénu. Jozefovi Kaplanovi, ako jedinému odborníkovi na tropické choroby v Československu, jedného dňa privezú do sanatória v zúboženom stave Ramóna Beniteza. Pod jeho lekársku ochranu sa tak dostáva vychudnutý juhoamerický revolucionár Ernesto Guevara – s ťažkou astmou, maláriou a úplavicou. Fikcia s konkrétnymi reálnymi faktami je zasadená do reálneho prostredia našej dávnej aj nedávnej minulosti. A Guenassia ponúka vlastnú verziu toho, ako legendárny Che v roku 1966 strávil štyri mesiace v Československu.
Po svojej neúspešnej revolucionárskej misii v Kongu sa zložitou cestou Che Guevara skutočne dostal do Československa. Vo vile v Ládví strávil štyri mesiace. V utajení, s ostrihanými vlasmi, s oholenou bradou a hrubými dioptrickými okuliarmi. Po boku milenky Tamary Bunke, alias Tanje, Argentínčanky nemecko-židovského pôvodu, ktorá absolvovala výcvik v československých tajných službách.
V románe je milenkou revolucionára Jozefova dcéra Helena. Hoci autor románu v Československu nikdy nebol, informácie čerpal z kníh (jeho obľúbeným autorom je Milan Kundera), sledovaním českých filmov a z rozhovorov s pamätníkmi. Aj preto môžu postavy fajčiť cigarety Petra, stretávať sa v kaviarni Slavia na brehu Vltavy, prežívať finálový hokejový zápas so Sovietskym zväzom na majstrovstvách sveta v roku 1966, ale aj udávať, spolupracovať s ŠtB a čeliť politickým procesom… A Che Guevara môže byť v jeho podaní pokojne romantický hrdina ako z červenej knižnice.
Sto rokov Kaplana
Životnú cestu Jozefa Kaplana uzatvára oslava jeho stých narodenín v roku 2010. "Najviac ma neprekvapuje, že mám sto rokov, ale to, že je rok 2010. Až keď sa ohliadnem späť, cítim sa starý. Ako dieťa som videl biedu prvej svetovej vojny a masaker, o ktorom sme si mysleli, že sa cezeň nikdy neprenesieme. Pamätám si na hrôzu, ktorú vyvolala revolúcia v Rusku a na hroznú španielsku chrípku, ktorá mi zabila mamu. Zažil som toľko vojen, toľko strašných vecí, že ma to núti zúfať si nad ľudským údelom, no videl som aj toľko pokroku a objavov… Dnes je život ťažký, ale aspoň je to život slobodných mužov a slobodných žien.”
Jean-Michel Guenassia sa narodil v roku 1950 v Alžíri. Vyštudoval právo v Paríži a pracoval ako advokát, v roku 1980 sa začal živiť scenáristikou. Napísal niekoľko scenárov k celovečerným filmom a niekoľko divadelných hier. V roku 1986 vydal detektívny román Stopercentné riziko, ktorý bol sfilmovaný. V roku 2002 sa rozhodol, že napíše "román svojho života”, vzdal sa akýchkoľvek vedľajších činností a nasledujúcich šesť a pol roka pracoval len na Klube nenapraviteľných optimistov.
Keď román v roku 2009 vyšiel, okamžite získal prestížnu cenu Prix Goncourt des Lycéens a bol preložený do jedenástich jazykov. V slovenčine mu vyšli tiež romány Valčík stromov a oblohy, Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat a Zasľúbené zeme. Román Vysnívaný život Ernesta G. v preklade Andrey Černákovej vyšiel vo vydavateľstve Premedia.
